Vy buďte tie zlé, núti štát samosprávy
Opraviť cesty alebo školy? Zaviesť verejné osvetlenie či zlepšiť sociálne služby? Na takéto investície budú zrejme musieť mestá, obce aj vyššie územné celky na budúci rok zabudnúť. Finančne by ich len sotva utiahli. Ibaže by boli "zlí" a zvýšili svojim obyvateľom niektoré miestne dane a poplatky.
Starostovia, primátori aj župani sa najskôr potrápia už aj s tým, aby zabezpečili čo len bežný chod svojich úradov a výkon základných činností. Od štátu totiž opäť dostanú menej peňazí. Vláda na stredajšom rokovaní schválila nový model financovania samospráv, ktorý v konečnom dôsledku každej uberie z mešca.
„Najmä malé obce sa môžu dostať do akútnych problémov, niektorým doslova hrozí kolaps,“ tvrdí šéf Združenia miest a obcí Slovenska a primátor Nitry Jozef Dvonč (Smer). Ako zdôraznil, samosprávy síce chápu, že štát sa usiluje ozdraviť verejné financie, a preto šetrí vo všetkých oblastiach. „Ani my sa šetreniu nebránime, ale odmietame až takéto rýchle tempo zmien, ktoré sa idú urobiť bez dopadových analýz a širšej diskusie, ako to sľubovalo programové vyhlásenie vlády,“ tvrdí.
Ako šéf združenia Dvonč pripomína, výdavky štátu v tomto roku oproti vlaňajšku vzrástli o 16,5 percenta, kým výdavky samospráv sa medziročne zdvihli len o 1,5 percenta. Ako primátor Nitry zase vyčísľuje, mesto by na budúci rok prišlo zhruba o 1,3 milióna eur. „Len na verejnú dopravu pritom potrebujeme aspoň tri milióny,“ približuje.
Podľa Dvonča sa na utorkovom zasadnutí Rady ZMOS k Miklošovmu návrhu nevyjadril súhlasne ani jeden z jej 131 členov. „Stále však veríme, že kým pôjde do parlamentu, vyvoláme o ňom ďalšie rokovania a docielime isté úpravy,“ mieni.
V čom spočíva zmena, s ktorou prišiel minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ)? Kým dosiaľ štát obciam, mestám i župám odvádzal iba podiely z výnosov daní z príjmov fyzických osôb, od budúceho roka ich má nahradiť akýsi „mix“, vytvorený nielen z týchto daní, ale aj z daní právnických osôb, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty.
Samosprávy síce podľa návrhu rezortu financií dostanú v porovnaní s týmto rokom asi o tri percentá viac zdrojov, teda dokopy im štát odvedie 1,64 miliardy eur. Ak by však zostal pôvodný systém, z podielových daní by získali asi o 18,6 percenta viac ako tento rok, čím by sa ich balík peňazí zväčšil o ďalších 240 miliónov.
Práve túto sumu štát ušetrí, no zástupcovia samospráv si nevedia predstaviť, akým spôsobom tento výpadok vykryjú vo svojich rozpočtoch. Podľa nich kabinet jednoznačne kalkuluje s tým, že štát pri využití nového kľúča nielenže získa viac peňazí z dane z príjmov fyzických osôb, ale presunie na samosprávy nepríjemné rozhodnutia, napríklad v podobe zvyšovania daní z nehnuteľností či dane za psa, užívanie verejných priestranstiev a podobne.
„Zvyšovať miestne dane u nás neprichádza do úvahy. Už teraz ich veľa obyvateľov obce nevládze platiť,“ oponuje starostka Brusna a podpredsedníčka ZMOS Viera Krakovská (nezávislá). Podľa nej ak by návrh prešiel parlamentom, ťažko by dokázala uhradiť najbežnejšie náklady či zvládnuť akúkoľvek havarijnú situáciu alebo nečakanú udalosť.
Mikloš však argumentuje, že ak chce štát naozaj skresať do roku 2014 deficit na tri percentá, musia sa na šetrení podieľať aj samosprávy. „Ozdravenie verejných financií nie je možné bez spoluúčasti miest, obcí a vyšších územných celkov. Územná samospráva s výdavkami prevyšujúcimi štyri miliardy eur je totiž významnou zložkou verejných financií,“ konštatuje sa v návrhu.
Minister financií je navyše presvedčený, že mix daní bude pre samosprávy „spravodlivejší, stabilnejší a udržateľnejší“. Ako upozornil po stredajšom rokovaní kabinetu, financovať ich len z daní z príjmov fyzických osôb je citlivá vec. Počas krízy sa výnos z nich rapídne znížil, kým v priaznivých rokoch rastie zase neprimerane rýchlo oproti iným daniam.
„Tento návrh bude na prospech samospráv, pretože znamená zvýšenú stabilitu príjmov,“ podporil Mikloša aj minister práce Jozef Mihál (SaS).
V súčasnosti štát posúva samosprávam až 93,5 percenta z výnosov z daní z príjmov fyzických osôb, z toho 70 percent ide mestám a zvyšok župám. Po novom by im mal transferovať len zhruba 13 percent z nich, z toho 9,72 percenta mestským a obecným a 3,25 percenta regionálnym samosprávam. Zvyšné percentá zabezpečia ostatné tri dane.
Samosprávy sa však obávajú, že nestabilný bude aj mix. „Financovanie z daní z príjmov fyzických osôb nám plne vyhovuje a žiadame ho zachovať,“ hovorí podpredseda ZMOS a starosta Štrby Michal Sýkora (nezávislý). Podľa neho si samosprávy s peniazmi od štátu vystačili aj v rokoch hospodárskej krízy. Ak im štát aj musel vykryť isté výpadky, bolo to podľa neho iba preto, že Ficova vláda ako jedno z protikrízových opatrení znížila ľuďom daňový základ, takže štát na daniach z príjmov vyzbieral menej.