Odvolať Spišiaka sa Lipšic zatiaľ nechystá
V polícii by mali konečne začať padať hlavy. Tie najvyššie. Na odchod je zrelý tak šéf Úradu boja proti organizovanej kriminalite Peter Krajíček, ako aj policajný prezident Jaroslav Spišiak. Zhodujú sa na tom viacerí bezpečnostní analytici aj poslanci vrátane koaličných. Únik údajných mafiánskych zoznamov podľa nich len doplnil rad iných zlyhaní polície, ktorých je už príliš veľa na to, aby za ne nikto neniesol zodpovednosť. Situáciou by sa mal čoskoro zaoberať parlamentný brannobezpečnostný výbor, ktorý potom rozhodne o ďalšom postupe.
Únik zoznamov je podľa policajného experta výsledkom vojny policajtov.
Minister vnútra Daniel Lipšic sa však zatiaľ na personálne výmeny nechystá, za súčasným vedením Policajného zboru napriek početným prešľapom stojí. „Policajný prezident má ministrovu dôveru,“ povedal hovorca ministerstva Gábor Grendel.
Poslanec Mostu-Híd Gábor Gál však naznačuje, že Lipšic by mal konať a na odchod policajných šéfov sa ho treba pýtať. „Pán minister im dal voľnú ruku, preto to, čo sa teraz v polícii deje, je len a len jeho zodpovednosť. Najmä ak všetky naše pripomienky aj dobré rady ignoroval,“ uviedol. Situáciu treba riešiť aj podľa Martina Pada (SDKÚ) či Jaroslava Bašku (Smer).
„Pravdaže, situácia dozrela na to, aby boli páni Krajíček či Spišiak odvolaní z funkcií. To by sme však zrejme museli žiť v inej právnej kultúre,“ myslí si odborník na bezpečnosť a bývalý štátny tajomník rezortu vnútra Ladislav Polka. Ako zdôraznil, nechápe, že v kauze úniku zoznamov doteraz nezasiahol prokurátor či poslanci bezpečnostného výboru parlamentu. „Na ich strane je teraz loptička, je najvyšší čas začať konať!“ tvrdí.
Chyba sa podľa neho stala už pri nástupe súčasného vedenia, keď sa po Spišiakovom nástupe vymenilo príliš mnoho policajtov. „Navyše si neviem predstaviť iný rezort, kde by sa na také vysoké pozície dosadzovalo bez výberového konania. Prezidentom Policajného zboru sa mal jednoznačne stať niekto z krajských riaditeľov, nie nejaký šéf esbéesky zo Slovnaftu,“ poznamenal.
Polka zopakoval, že únik podobných zoznamov by bol nemysliteľný v riadne fungujúcej inštitúcii, kde je jasné, kto za čo zodpovedá. „Toto by mali mať vyriešené, nie hodnotiť dopravákov podľa toho, či stoja pri zamrznutej kaluži,“ poznamenal v súvislosti s sporným hodnotením policajnej práce, ktoré zaviedol Spišiak, a za ktoré tiež čelí kritike z viacerých strán.
Ďalší bezpečnostný expert Juraj Zábojník problém v polícii pripúšťa, tvrdí však, že je to dôsledok dlhodobo neriešených problémov. Zásadnú chybu vidí v tom, že Policajný zbor od roku 1989 stále čelí tvrdým politickým tlakom. Strany, ktoré vo voľbách vyhrávali, menili policajných šéfov, tie neúspešné zase na seba bývalých policajtov viazali. A každé štyri roky sa situácia zmenila, čo je vlastne aj príklad súčasného policajného šéfa. Na lukratívne miesta sa však v tomto kolobehu dostávali neraz aj policajti skorumpovaní, spojení s organizovaným zločinom, s gangmi autičkárov, výpalníkov a podobne.
„Vojna v polícii je už dávno,“ mieni Zábojník. „Proti sebe idú dve skupiny. V tej hnilobe sa niekto teší, iný naopak. Veľká časť policajtov nie je lojálna voči svojej profesii, tu prakticky nemá šancu vyrásť a vyprofilovať sa poriadny policajt. V tejto pavučine sa pohybuje aj prezident Spišiak a kým niekto aj v slovenskej polícii nenastolí pravidlá štandardné v Európskej únii, ťažko sa z nej dostane,“ uzatvára.
Súvisiace články