Veda musí mladých aj 'lapať'
Hoci mladí slovenskí bádatelia zbierajú úspechy po celom svete, nájsť tínedžerov, ktorí sa chcú venovať vede, je z roka na rok ťažšie.
Hoci mladí slovenskí bádatelia zbierajú úspechy po celom svete, nájsť tínedžerov, ktorí sa chcú venovať vede, je z roka na rok ťažšie. V záplave možností, ktoré mladým ľuďom núka moderný svet, sa preto aj veda musí trochu „predávať“. Samozrejme, nejde o nejakú povrchnú reklamu, len o zaujímavejšie formy prezentácie fascinujúceho sveta vedy a techniky.
Kedysi na mladých ľudí zaberali krásne farebné encyklopédie a vidina úspechov v školských olympiádach. To však dnes už nestačí, žiakom treba nadbiehať viac. Zaujímavým spôsobom sa o to pokúšala v minulých rokoch Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave s projektom ProVek. Z pedagógov sa v rámci neho stali šikovní moderátori a režiséri.
Stačil im na to priestor, kamera, počítač, mikrofón, dátový projektor a odborník schopný zaujať. Cez internet sa potom jeho prednáška prenášala na plátna rozprestreté na stredných školách po celom Slovensku. Vlastne nešlo ani tak o prednášku ako o program. Počas hodiny a pol totiž prednášajúci využíval najrôznejšie interaktívne prvky, aby mladí nestratili pozornosť.
Keď napríklad pred kamery prišla Miroslava Slaninová z katedry genetiky, vysvetlila deťom okrem iného aj to, ako získať DNA z kivi a „naservírovala“ aj dva pokusy, video a súťaž. Pokusy boli nápadité, v prvom napríklad figurantovi vypláchnutím ústnej dutiny odobrali vzorku ľudských tkanív. Z nich potom za pomoci chemikálií a ohrievania izolovali DNA – beztvarý zhluk bielej hmoty.
Na podobnom princípe funguje aj projekt Vedecká cukráreň, ktorý realizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v spolupráci s občianskym združením Mladí vedci Slovenska. Žiaci vo veku od 12 do 18 rokov v nej majú jedinečnú šancu stretnúť popredných slovenských alebo zahraničných vedcov v neformálnom, uvoľnenom a priateľskom prostredí. Po asi dvadsaťminútovej prednáške odborníka nasleduje dlhá debata.
Témy vedeckých cukrárni sú vyberané podľa aktuálnosti – génové manipulácie, biotechnológie, globálne otepľovanie, robotika, umelá inteligencia, rozvoj informačných technológií a podobne. Cieľom je uvoľneným a zábavným spôsobom zapojiť žiakov základných a stredných škôl a ich pedagógov do vedeckej diskusie.
Všeteční tínedžeri sa však samozrejme neuspokoja len s pasívnym pozorovaním a diskusiou. Tí, ktorých veda chytila a pracujú na vlastných projektoch, jednoznačne chcú svetu ukázať, na čo prišli. V tomto smere sú naďalej na veľmi dobrej úrovni rôzne školské olympiády, ktoré sú stále úspešným systémom na zaujatie mladých o vedu. Počas roka sa však žiaci majú šancu zapojiť aj do iných súťaží.
Jednou z nich je napríklad Celoštátna súťažná prehliadka bádateľských projektov žiakov stredných škôl o Cenu Scientia Pro Futuro, ktorú organizuje občianske združenie Mladí vedci Slovenska v spolupráci s ministerstvom školstva a Národným centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Jej najbližší ročník sa uskutoční onedlho – v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2011 od 7. novembra.
„Je to asi najprestížnejšia a najväčšia súťaž na Slovensku. Najkvalitnejšie projekty z nej môžu získať finančné ocenenie alebo postup na niektorú z početných medzinárodných súťaží v zahraničí,“ hovorí jeden z jej absolventov, stredoškolák Peter Horváth, ktorý sa venuje chémii. Súťaž beží prakticky celý rok, teraz v novembri ju však čaká celoslovenské finále.
Budúci rok sa však na Slovensku odohrá ešte jedno väčšie podujatie. Bratislava bude totiž v septembri 2012 hostiť medzinárodnú súťaž EUCYS (The European Union Contest for Young Scientists – Súťaž Európskej únie pre mladých vedcov). Súťaž, ktorá vznikla ešte v roku 1989, tak na Slovensko privedie mladých bádateľov z celej Európy.
Súvisiace články