Štátne úrady zostanú bez šéfov
Viaceré dôležité štátne úrady zostanú čoskoro bez vedenia. Niektoré z nich už teraz riadia nadsluhujúci šéfovia, pretože doterajšia vládna koalícia nebola schopná dohodnúť sa na kandidátoch na tieto posty, alebo ich už pred svojím rozpadom nestihla schváliť.
Nových predstaviteľov štátnych inštitúcií, akými sú Štatistický úrad, Národný bezpečnostný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad, Úrad na ochranu osobných údajov či ombudsman, tak budú voliť pravdepodobne až nová vláda a parlament.
Predseda parlamentu Pavol Hrušovský z KDH mieni otázku obsadenia úradov riešiť. „Chcem to konzultovať s predsedami poslaneckých klubov v parlamente a pokúsiť sa aj na úrovni vedenia parlamentu a u predsedov politických strán zistiť, či je ešte vôľa robiť takéto zásadné personálne zmeny krátko pred parlamentnými voľbami,“ hovorí Hrušovský. Nevylučuje, že navštívi aj prezidenta, aby sa opýtal na jeho názor. „Bol by som nerád, keby sme znefunkčnili niektorý z ústredných orgánov štátnej správy len preto, lebo sa predčasne končí funkčné obdobie parlamentu,“ dodal Hrušovský.
Politici sú skeptickí, či dokážu dosiahnuť dohodu na voľbách štátnych funkcionárov v parlamente. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár sa domnieva, že dohoda už asi nebude možná. „Ak by sme sa vedeli dohodnúť a dohodu dodržať, tak áno. Vzhľadom na to, že už pár pokusov máme za sebou a neboli úspešné, ja by som to nesilil,“ povedal Bugár.
Líder klubu SaS Jozef Kollár tvrdí, že dohoda nie je až taká závislá od vôle SaS, ale vo všeobecnosti si myslí, že „tento parlament už do volieb 10. marca neurobí žiadnu personálnu nomináciu“.
Opozičný Smer by sa už s voľbami funkcionárov neponáhľal. Podpredseda Smeru Robert Kaliňák povedal, že pri obsadzovaní niektorých úradov koalícia porušila demokratickú tradíciu a opozíciu z rozhodovania vytesnila. „Zaviedli nový systém a ešte sa ani nevedeli dohodnúť na tom, koho zvoliť, pretože každá ich voľba bola sprevádzaná škandálom. Takže si myslím, že by to už mohli nechať tak,“ poznamenal.
Skeptický je aj politológ Juraj Marušiak, ak sa v parlamente nesiahne ku konsenzuálnemu riešeniu, ktoré by podporila koalícia i opozícia. Podľa Marušiaka sa bude hľadať ťažko dohoda aj na strane bývalej pravicovej koalície. „Môže sa to zmeniť, lebo v niektorých veciach sa dohodnúť vie. Zrejme to bude závisieť aj od možnosti koaličných stratégií po voľbách,“ mieni politológ.
V niektorých prípadoch, keď rozhoduje o personálnych návrhoch vláda, bude potrebný aj súhlas hlavy štátu po poslednej novele ústavy. Úrad vlády organizoval výber uchádzačov na uvoľnený post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Vláda by mala rozhodnúť spomedzi troch uchádzačov. Úrad premiérky nereagoval na otázku, či tak urobí alebo nechá rozhodnutie na nový kabinet. O návrhu vlády by potom ešte rozhodovali poslanci.
Podľa ústavy prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov . „Vláda by podľa novelizovanej ústavy nemala prijímať žiadne personálne výmeny bez súhlasu hlavy štátu. Ak teda príde akýkoľvek návrh, prijatý by mal byť po konzultácii s prezidentom. Prezident republiky sa s pani predsedníčkou vlády dohodol, že ho bude o pripravovaných zámeroch vlády informovať, rovnako ako aj rezortní ministri,“ povedal hovorca prezidenta Marek Trubač.
Asi najzložitejšia je situácia v prípade obsadenia postu verejného ochranu práv. Ústava ani zákon totiž nepočítajú so situáciou, že keď starému ombudsmanovi uplynie funkčné obdobie, nový ešte nie je zvolený. Pavlovi Kandráčovi sa skončí mandát 16 dní po predčasných voľbách. Je málo pravdepodobné, že nový parlament sa dovtedy zíde. Otázne tiež je, či sa na novom verejnom ochrancovi práv dokážu dohodnúť dnes rozhádané parlamentné strany. V minulosti sa spomínali ako možní kandidáti poslankyňa SDKÚ Jana Dubovcová a bývalý poslanec František Mikloško.
Zhruba pred rokom sa začali spory o post generálneho prokurátora a dodnes nie je táto vec uzavretá. Hoci parlament napokon zvolil v tajných voľbách za nového generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, prezident ho zatiaľ nevymenoval. Politici koalície hovoria, že po rozhodnutí Ústavného súdu by už prezident mal konať a je to na jeho rozhodnutí.
Čentéš sa listom obrátil na prezidenta so žiadosťou o stretnutie. Prezident mu odpovie a až potom podľa hovorcu Trubača zverejnia obsah odpovede. „V princípe však prezident nevidí problém, aby pána Čentéša na jeho žiadosť prijal a diskutoval s ním. Termín zatiaľ aj vzhľadom na náročný program prezidenta určený nebol,“ dodal hovorca Trubač.
Ktoré úrady treba obsadiť
Ombudsman
Nominant HZDS Pavel Kandráč skončí vo funkcii v marci. Ak parlament nezvolí nového obmdusmana, Slovensko nebude mať žiadneho, lebo zákon na takúto situáciu nepamätal.
Najvyšší kontrolný úrad
Vo februári 2012 uplynie sedemročné funkčné obdobie predsedovi NKÚ Jánovi Jasovskému, ale aj podpredsedníčke Zore Dobríkovej a v marci druhému podpredsedovi Emilovi Kočišovi. Jasovský môže zostať vo funkcii, kým parlament nezvolí jeho nástupcu, prípadne mu opäť potvrdí mandát.
Štatistický úrad
Vo februári končí vo funkcii predsedníčka úradu Ľudmila Benkovičová.
Národný bezpečnostný úrad
Koalícia vybrala kandidáta až po niekoľkých neúspešných pokusoch. Voľba poslanca SaS Kamila Krnáča sa však po rozpade koalície odložila. Doterajší šéf NBÚ František Blanárik rezignoval ešte na jar, vo funkcii zostane až do vymenovania nového riaditeľa úradu. Blanárik bol nominantom HZDS.
Úrad pre verejné obstarávanie
Na jeho čele stál nominant Smeru Roman Šipoš. Ten na jar odstúpil. Nového kandidáta Smeru premiérka Iveta Radičová neakceptovala. Rozhodla sa vybrať kandidáta konkurzom.
Úrad na ochranu osobných údajov
Jeho predseda Gyula Veszelei nadsluhuje viac ako dva roky. SaS popudil jeho návrh zákona, ktorý mal administratívne zaťažiť podnikateľov. Po viacerých mesiacoch sa však nič neudialo.
Generálna prokuratúra
Parlament zvolil Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, prezident s jeho vymenovaním čaká. Prokuratúru zatiaľ vedie prvý námestník Ladislav Tichý