Vláda spoznáva silu prezidenta
Prezident nebol v novodobej histórii Slovenska ešte nikdy taký silný ako teraz. Po páde vlády a bleskovom prijatí novely ústavy sa vplyv kabinetu Ivety Radičovej významne oslabil a centrum moci sa presunulo do Prezidentského paláca. Bude to tak, až kým hlava štátu nevymenuje novú vládu. Dovtedy môže prezident hovoriť napríklad do služobných ciest ministrov.
Posilnené právomoci prezidenta si uvedomujú aj stavovské a profesijné organizácie, ktoré sa teraz na neho obracajú. Slovenská lekárska komora ho žiadala, aby zastavil transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. A najnovšie na Gašparoviča apelovali predstavitelia vedeckej obce, aby sa včas vypísali výzvy na budovanie univerzitných vedeckých parkov a Slovensko neprišlo o milióny eur z bruselských fondov.
„Rôzne skupiny pochopili, že rozhodujúcu moc má v rukách prezident, nie vláda. Keď iná cesta nie je schodná, skúšajú to takto,“ hovorí sociológ Pavel Haulík. Podľa neho súčasnú situáciu možno pripísať na vrub dosluhujúcej vládnej koalície, ktorá sa nedokázala dohodnúť na inom riešení vládnej krízy. „Je to daň, ako sa politický a stranícky vývoj v poslednom období uberal a pre nás akýsi netypický náznak prezidentského systému časovo ohraničený riadne zvolenou novou vládou.“ Dodáva, že prezident už nemá v princípe o čo hrať, lebo vo funkcii skončí v roku 2014.
Politológ Michal Horský považuje za absurdné, ako sa za pár dní slovenský ústavný systém nesystémovou zmenou ústavy zmenil na frašku poloprezidentského systému, „kde pán prezident rozhoduje o služobných cestách a čo nevidieť bude rozhodovať o tom, kedy má vláda zapnúť svetlo na Úrade vlády“. Podľa Horského za súčasnú situáciu je plne zodpovedná časť vládnej koalície a opozície.
Po vyslovení nedôvery vláde Ivety Radičovej v parlamente ju musel prezident odvolať. Politici sa však neboli schopní dohodnúť na zostavení nového dočasného kabinetu. Aby prezident mohol poveriť Radičovej vládu vykonávaním funkcie do marcových volieb, tak sa dosluhujúca koalícia a opozičný Smer dohodli na zmene ústavy s obmedzenými právomocami kabinetu.
Podľa novelizovanej ústavy je pôsobnosť vlády viazaná na súhlas hlavy štátu pri rozhodovaní „o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon“. Podľa hovorcu prezidenta Mareka Trubača pod toto ustanovenia patria napríklad rozhodnutia, kedy vláda schvaľuje zakladateľské listiny a stanovy akciových spoločností, na ktoré sa majú transformovať zdravotnícke zariadenia, aj zahraničné cesty členov vlády a štátnych tajomníkov.
Jeden z poslancov, ktorý nechcel byť menovaný, povedal, že práve spomínané znenie novely ústavy asi mnohí zákonodarcovia nedocenili. Podľa poslanca asi mnohí netušili, že kým pôsobnosť vlády vymedzuje ústava všeobecne, tak každá jej právomoc je upravená v mnohých osobitných zákonoch a vtedy musí s jej rozhodnutím súhlasiť aj Gašparovič.
Právnik a bývalý člen vlád Mikuláša Dzurindu Ivan Šimko vníma novelu ústavy kriticky. Podľa neho vznikla situácia, ktorá vytvorila nejasný stav v základných pojmoch a každý bude mať toľko moci, koľko si dokáže zobrať v rámci týchto nejasností. Poznamenal, že ak sa nikto neobráti na Ústavný súd, tak vznikne ústavný precedens, ktorý môžu v budúcnosti využívať aj iní prezidenti. Šimko poukázal na to, že sa zvyšuje vplyv prezidenta v niektorých prípadoch až nekontrolovane. „Vláda je pod kontrolou parlamentu a môže jej vyjadriť nedôveru, ale prezident nie je zodpovedný bezprostredne nikomu,“ zhodnotil Šimko.