Študentom chcú predĺžiť čas splácania
Dosluhujúca vláda by chcela ešte v poslednej chvíli schváliť zmeny v Študentskom pôžičkovom fonde. Po tom, čo vyšlo najavo čudné hospodárenie fondu, chce Miroslav Beblavý (SDKÚ) novelou zákona posilniť kontrolou štátu a zároveň dosiahnuť väčšiu zodpovednosť vedenia fondu za hospodárenie inštitúcie.
Výsledkom by malo byť zníženie úrokov pri pôžičkách začínajúcich učiteľov a predĺženie času splácania pôžičiek pre študentov.
Zmeny reagujú na závery nedávnych kontrol vo fonde, ktoré odhalili nezákonné vyplácanie odmien pre čestných členov rady fondu i dozornej rady. Dnes už odvolaný riaditeľ fondu Ľubomír Zburín v rokoch 2005 až 2011 vyplatil osemnástim bývalým členom spolu vyše 235-tisíc eur a jeho vlastný príjem vďaka odmenám vlani prevýšil sumu 70-tisíc eur. Po novom by akékoľvek platby členom rád mali byť zakázané a zachovať by sa mal len nárok na preplatenie cestovných výdavkov.
Dozorné rady by navyše mali zaniknúť úplne a ich funkciu má prevziať správna rada, hoci v zúženom počte. Skladať sa má z desiatich členov, z ktorých polovicu budú tvoriť zástupcovia Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, ktorý pôsobí popri študentskom fonde. Ak sa zistí ich pochybenie, na rozdiel od súčasného stavu ich bude možné odvolať a vyvodiť zodpovednosť.
K úsporám má smerovať aj zníženie limitov na výdavky oboch fondov na správu zo šesť na štyri percentá, respektíve z troch na jedno percento pre fond pedagógov.
„Spolu by to malo viesť k zníženiu prevádzkových nákladov fondov minimálne o 20 percent, tá skutočná suma však bude závisieť od toho, ako sa k tomu postavia manažmenty oboch fondov,“ povedal Beblavý, podľa ktorého by po prijatí zmien mohla ročná úspora dosiahnuť 160-tisíc eur.
Novelizácia umožní aj vzájomnú výpomoc fondov v prípade, že jeden z nich bude disponovať voľnými financiami a druhý bude mať vzhľadom na počet žiadostí o pôžičku nedostatok peňazí. To sa nepozdáva predsedovi školského parlamentného výboru Dušanovi Čaplovičovi (Smer), podľa ktorého sú peniaze v dvoch fondoch určené na celkom odlišné účely, a preto by sa fondy v prípade nedostatku financií mali radšej obracať na Fond národného majetku. „Takéto prelievanie peňazí je skôr plombou na sanovanie nedostatku peňazí vyčlenených na fondy, keďže rozpočet s niečím takým neráta,“ hovorí.