Zlá predpoveď nikoho neteší

Stretávame sa v čase (6. decembra – pozn. red.), keď sa práve láme počasie. Konečne začína aj v Bratislave pršať, na severe Slovenska dokonca sneží, a končí sa takpovediac obdobie sucha. Vraj taký suchý november tu nebol osemdesiat rokov. Skutočne?
Keď to hovoria klimatológovia, tak je to asi pravda.

V roku 1947, keď bolo naozaj mimoriadne sucho, sa písalo, že je najväčšie za posledných 100 rokov. To sa uvádza aj v knihe vášho predchodcu, známeho slovenského klimatológa Štefana Petroviča. Odvoláva sa tam okrem iného na zistenia svojho maďarského kolegu Réhlya. Vraj v druhom tisícročí nášho letopočtu bolo až sto rokov v Karpatskej kotline suchých. Vyskytujú sa vari obdobia sucha teraz častejšie ako kedysi a môže za to klimatická zmena – globálne otepľovanie?
Či sa budú vyskytovať veľmi suché obdobia alebo iné výrazné výkyvy počasia častejšie, na to budeme môcť spoľahlivo odpovedať až po niekoľkých desaťročiach. Klimatológovia to pokladajú za veľmi pravdepodobné. Áno a tvrdia, že je to dôsledok začínajúcej sa klimatickej zmeny.

Čitateľov bude však určite zaujímať aj názor skúseného meteorológa.
V tejto veci nie je ,,skúsenosť" kvalifikáciou. Je nespochybniteľným faktom, že v druhej polovici minulého storočia výrazne vzrástla produkcia takzvaných skleníkových plynov, ktoré by mali spôsobovať otepľovanie atmosféry. Podľa výpočtov niektorých odborníkov však už súčasné oteplenie malo byť oveľa výraznejšie, ako je v skutočnosti.

Lenže odborníci nevedia jednoznačne vysvetliť ani niektoré zmeny klímy v 17. alebo 18. storočí.
Veď to je to. Klimatický systém našej planéty je nesmierne zložitý a dôkladnejšie sa študuje iba niekoľko desaťročí. Ako iste viete, medzi samotnými klimatológmi sú niekedy rozdielne, možno až protichodné názory na dôsledky niektorých javov. Spomeniem napríklad cykly slnečnej aktivity alebo hlbinnú cirkuláciu v oceánoch. A niektoré vplyvy možno ani nepoznáme.

Potom však ťažko robiť prognózy očakávaných zmien, nemyslíte?
Prognózy sa robiť dajú, len nevieme, do akej miery sú správne. V meteorológii si správnosť výsledkov môžeme overiť po niekoľkých dňoch, takže modely sa stále zdokonaľujú, ladia, zlepšujú. Klimatológovia takéto možnosti nemajú, majú to ťažšie. Ich modely sú založené na iných princípoch a určite sú menej spoľahlivé ako naše – meteorologické.

Teraz je však dôležité, že jesenné sucho sa zrejme skončilo. To azda platí?
Áno, platí, už aj preto, že sa skončila aj jeseň. Vieme, že celý budúci týždeň by mali byť zrážky. Samozrejme, na odstránenie zrážkového deficitu by sa ich žiadalo viac. Uvidíme, ako to bude so snehovou pokrývkou počas nadchádzajúcej zimy a potom s jej topením.

Na Slovensku a v strednej Európe vôbec sa asi predpovedajú zrážky ťažšie ako v oblastiach sveta, kde aj tri roky vôbec nezaprší?
Tam ich ani nemusia predpovedať.

V našich zemepisných šírkach navyše prevláda dosť premenlivé počasie. Tam, kde prevažujú ustálenejšie poveternostné pomery, majú vaši kolegovia asi ľahšiu prácu?
Určite to máme o čosi zložitejšie ako meteorológovia v regiónoch sveta s takzvaným sezónnym charakterom počasia, ktoré sa vyskytuje bližšie k rovníku, z obidvoch jeho strán. Striedajú sa tam obdobia sucha a dažďov. Keď je obdobie dažďov, prší každý deň rovnako. No predpovedať, či bude napríklad monzún slabý, alebo výrazný a kedy presne nastúpi, asi tiež nie je ľahké.

Keď teraz počúvame správy o výčinoch počasia v Amerike, tak vlastne môžeme byť radi, že Slovensko je naďalej v akomsi závetrí, však?
Určite, a to nám zariadili predovšetkým Alpy. Týčia sa medzi severom a juhom a dosť nás chránia. Ukrajina je už na tom horšie.

Ale už aj také Česko trpí víchricami i záplavami viac ako Slovensko, nie?
Áno, lebo nositeľmi takéhoto nečasu sú predovšetkým tlakové níže a s nimi spojené frontálne systémy, ktoré sa vytvárajú nad Atlantikom a postupujú v prevládajúcom západnom prúdení do vnútrozemia Európy. Nad pevninou sa ich účinky spravidla zoslabujú, postup sa spomaľuje pri prechode cez horské prekážky.

Koľko sa tých systémov rozpadlo len v posledných rokoch na Českomoravskej vysočine!
To je vlastne posledná prekážka na ceste takéhoto frontu medzi Českom a Slovenskom. Tam sa často zastaví a rozpadne. Má to však svoje výhody aj nevýhody, lebo Karpatská kotlina, chránená z toľkých strán pohoriami, máva výrazne menej zrážok potrebných v lete pre vegetáciu a na vytváranie zásob podzemnej vody. V zime sa zase na ich nedostatok sťažujú lyžiari a prevádzkovatelia horských stredísk.

Je vás jedenásť, čo sa striedate pri predpovediach počasia a oznamovaní výstrah z bratislavskej Koliby, kde sídli hydrometeorologický ústav. Vy ste medzi kolegami zrejme služobne najstarší?
Nastúpil som sem v roku 1969, hneď po skončení vysokej školy a absolvovaní vojenskej služby. Sme však dvaja, čo tu pôsobíme už tak dlho.

Kto je druhý?
V tom istom roku ako ja sem prišla aj šéfka nášho oddelenia, doktorka Dagmar Krišková. Určite ju poznáte z priamych vstupov do rozhlasového alebo televízneho vysielania.

Čo vás vlastne priviedlo k meteorológii? Čím ste chceli byť v detstve?
Modelárčil som – to bolo v Nitre, chodil som na letisko, čítal som časopisy a knižky s touto problematikou, chcel som aj lietať, absolvoval som teoretickú časť výcviku, ale nakoniec z toho nič nebolo.

Prečo?
Nebol som politicky spoľahlivý. A profesionálnym pilotom som ani nechcel byť – to by som sa aj bál, že urobím nejakú chybu. Chcel som lietať športovo na vetroňoch. Takže som prečítal aj nejaké učebnice meteorológie a po maturite som sa rozhodol pre ňu. Navyše na matematicko-fyzikálnu fakultu, kde sa meteorológia študuje, sa dalo dostať ľahšie ako na iné, najmä humanitné predmety.

Bolo to teda východisko z núdze?
To zase nie, meteorológia sa mi zdala zaujímavejšia ako napríklad strojárstvo. V tom čase som lyžoval, začal som sa venovať horolezectvu a tieto záujmy s počasím úzko súvisia.

Po skončení školy ste nastúpili do ústavu. A kedy sa váš hlas ozval prvýkrát v éteri?
Niekedy koncom osemdesiatych rokov.

Nie skôr?
Nie. Prvé priame ,,živé vstupy" meteorológov smerovali do Bratislavského zvukového denníka. Bolo to vždy skoro ráno, okolo šiestej hodiny. To sa predpovedná služba nachádzala ešte na letisku. Nuž a po zmene spoločenských pomerov sme mohli chodiť do televízie už aj my, čo sme predtým nepatrili medzi politicky vhodných.

Pre škvrny na kádrovom profile? Nemali ste robotnícky pôvod?
Nie, nemal. S náboženskou otázkou som bol síce ,,vyrovnaný" – to bolo jedno z dôležitých kritérií pre kariérny postup – ale nie tak, ako sa to myslelo, lebo som chodil do kostola.

Bavilo vás vystupovať s predpoveďami v médiách?
Bavilo a myslím si, že som mal aj akýsi cit pre médiá. A netajím, že tak sme si aj privyrobili. Platy sme vtedy mali dosť malé a bolo sa treba starať o štyri deti.

Dokedy ste pracovali na letisku?
Až do roku 1993. A nielenže som bol na letisku, ja som robil v leteckej meteorologickej službe. Takže som sa nakoniec predsa len cez meteorológiu dostal aj k tomu lietaniu. Potom nastala dosť výrazná zmena v ústave a mne ponúkli možnosť ísť pracovať na Kolibu a pripravovať všeobecné predpovede.

Z Koliby máte pekný výhľad na mesto.
Áno, niektorí starší kolegovia hovorili, že lepšie by bolo zastrieť okná a nevidieť von, aby sme neboli ovplyvnení tým, čo vidíme v bezprostrednom okolí.

Mali pravdu?
Do istej miery možno aj áno. Lebo keď je na Kolibe pekne, tak sa neviete dobre vžiť do situácie napríklad Košičanov, ktorým prší a fúka. A hoci informácie z meracích staníc vás o tom presviedčajú, podvedome ich tlmíte.

V leteckej službe ste robili aj predpovede pre plachtárov?
Áno, a chodili sme po meteorologickej stránke zabezpečovať plachtárske súťaže. Tiež som prednášal meteorológiu v rôznych kurzoch a na školeniach pilotov, napríklad Slov-airu.

Mladým čitateľom vysvetlíme, že to bola letecká spoločnosť, ktorá kedysi mala práškovacie ,,čmeliaky", ,,andulky" a niekoľko malých dopravných lietadiel L – 410.
Áno. Okrem toho som veľa času strávil aj na Štátnej leteckej inšpekcii – bol som skúšobným komisárom pre predmet meteorológia. Piloti aj riadiaci lietania musia takúto skúšku absolvovať pre získanie osvedčenia. Samozrejme, s prednáškami o leteckej meteorológii som chodil aj do aeroklubov Zväzarmu, niekdajšej spoločenskej organizácie pre spoluprácu s armádou, kde sa vtedy sústreďovalo športové lietanie.

Tak zrejme vznikla aj vaša kniha Meteorológia pre športového pilota z roku 1986?
Priznám sa, že som hrdý na túto knižku. Ako som už vravel, učil som pilotov i adeptov lietania meteorológiu, ale oni sa nemali z čoho učiť. Posledná kniha od doktora Förchtgotta bola tuším z roku 1953 a už nikde sa nedala zohnať. Keď som sa sťažoval na nedostatok odbornej literatúry, namietali: tak napíš! A tak som napísal.

Doteraz je po tej knihe značný dopyt.
Viem. O tri roky, krátko pred revolúciou, vyšlo druhé vydanie a tiež sa rozchytalo. Niečo vám prezradím. Niekedy v roku 1992 išlo vydavateľstvo Alfa do likvidácie a rozpredávalo svoje sklady. Na Námestí SNP na jednom pulte predávalo knihy po jednej korune. Našiel som medzi nimi aj tú svoju. Skúpil som niekoľko desiatok posledných výtlačkov a rozposlal po aerokluboch, lebo stále bol o to záujem.

Odvtedy nič také nevyšlo?
U nás na Slovensku nie, v Česku však vydali viac príručiek, ale to je už trochu iné, možno menej ,,učebnicové", skôr také názorné – obrázkové.

Čiže lietanie a meteorológia veľmi úzko súvisia. Nie je zrejme náhoda, že Milan Rastislav Štefánik patril medzi prvých slovenských letcov a meteorológov súčasne, veď zakladal meteorologickú službu vo francúzskej armáde na začiatku prvej svetovej vojny.
Išlo to tak ďaleko, že potreba meteorologického zabezpečenia letectva bola hnacím motorom rozvoja poveternostných služieb. Na druhej strane letectvo pomáhalo meteorológom doplňovať a spresňovať vedomosti o atmosférických procesoch. Spomeňme objav jetstreamu vojenskými pilotmi počas druhej svetovej vojny, popísanie podmienok prúdenia v závetrí horských prekážok športovými pilotmi na klzákoch (takzvaná dlhá vlna) alebo objav javu ,,,mikroburst" po haváriách dopravných lietadiel vo fáze pristávania.

Nie tak dávno sa aj v našich médiách diskutovalo o tom, či silné elektrické výboje počas búrky môžu spôsobiť haváriu moderného dopravného lietadla. Váš názor?
Neviem o tom, že by nejaká vážna letecká katastrofa bola spôsobená elektrickým výbojom – bleskom. Najväčšie problémy vznikajú, keď lietadlá prelietavajú cez takzvanú intertropickú zónu konvergencie, ako voláme pásmo silných búrok vyskytujúcich sa v oblasti rovníka. Moderné stroje sú však vybavené špeciálnymi meteorologickými rádiolokátormi, ktoré im umožňujú vyhýbať sa jadrám takýchto nebezpečných búrok aj v prípadoch, že búrkové oblaky nedokážu nadletieť.

Vráťme sa ešte k niektorým problémom vášho povolania. Čo sa stalo za tie viac ako štyri desaťročia vašej pracovnej kariéry s prestížou meteorológa v spoločnosti: vzrástla alebo upadla?
Podľa mňa sa naše postavenie ani veľmi nezmenilo, hoci počasie dnes vieme predpovedať lepšie ako vtedy.

Pribudli však meteorológovia, ktorí nie sú pracovníkmi SHMÚ, čiže jedinej profesionálnej štátnej inštitúcie.
Ak dovolíte, opravil by som vás. Pribudlo najmä množstvo meteorologických informácií šírených internetom, pričom ich kvalita je rôzna. Nejaká ikonka – slniečko viac či menej zakryté obláčikom a číslo udávajúce teplotu – to asi každému nebude stačiť.

Z akých zdrojov čerpajú tieto softvérové firmy?
To neviem. Mnohé meteorologické služby minimálne časť svojich produktov zverejňujú. Takže môžu byť z rôznych zdrojov, z rôznych modelov, zväčša nevieme z akých a kvalita spracovanie tiež môže byť rôzna.

Možno aj preto sa tak líšia tieto predpovede pre jednotlivé slovenské mestá?
Pravdepodobne áno. Každý meteorologický model totiž pracuje s určitým takzvaným priestorovým krokom definujúcim pravidelnú sieť bodov, pre ktoré počíta predpoveď počasia. Čím je tento krok väčší – a sieť redšia – tým je predpoveď všeobecnejšia a menej presná. Najkvalitnejšie predpovede sú z takzvaných lokálnych modelov, pri ktorých je spomínaný priestorový krok menej ako 10¤km, kým voľne dostupné globálne modely majú priestorový krok niekoľko desiatok kilometrov. Lokálne modely majú aj ďalšie prednosti, počítajú sa vo viacerých hladinách, lepšie, omnoho jemnejšie sa tam dajú vyjadriť pohoria a podobne. Na Slovensku takýto lokálny model používa len Slovenský hydrometeorologický ústav.

Na rozdiel od SHMÚ nemajú malé softvérové firmy ani vlastnú sieť meracích staníc. Znamená to, že vystačia len s bežným počítačom a údajmi, ktoré získajú cez internet?
Zhruba áno. No tie základné merania oni už ani nepotrebujú, tie sú potrebné na ,,nakŕmenie" počítača pre modelové výpočty.

Myslíte si, že verejnosť vie odlíšiť tie rôzne,,predpovede" od skutočne kvalitných predpovedných informácií?
Ak niekto len občas použije prvú informáciu, na ktorú naďabí, tak nie. Ale sú ľudia, ktorí si pozerajú informácie pravidelne a z viacerých zdrojov, porovnávajú si to a sledujú, ako sa to splnilo. Tí sa však neuspokojujú s takými ikonkami, siahajú po podrobných textových predpovediach, po meteogramoch, pravdepodobnostných predpovediach a takéto môžu získať len z internetovej stránky SHMÚ. Škoda však, že aj naše masové médiá si väčšinou dávajú predpovedné informácie spracovať od rôznych neprofesionálnych alebo poloprofesionálnych firiem.

Čo všetko musí mať dnes meteorológ k dispozícii, aby mohol urobiť kvalitnú predpoveď počasia?
V prvom rade musí mať dokonalý prehľad o momentálnom stave počasia. To znamená, že musí mať údaje z meteorologických meraní – z meteorologických staníc – a ďalej informácie z družicových a radarových meraní. A musí mať výstupy z kvalitných numerických meteorologických modelov globálnych aj lokálnych vrátane pravdepodobnostných predpovedí.

Čo sú to tie pravdepodobnostné predpovede?
Mohol by som to povedať tak, že je to pravdepodobnosť, s akou je predpoveď nejakého meteorologického prvku dosť presná. Ak napríklad budem požadovať, aby sa predpoveď teploty s pravdepodobnosťou 80 percent nelíšila o viac ako +/- jeden stupeň, za niektorých situácií mi model zaručí takúto presnosť do štyroch dní, za iných možno len do dvoch dní. Alebo inak povedané: máme nielen predpoveď nejakého prvku, ale vieme aj to, či je tá predpoveď viac alebo menej spoľahlivá. Nebudem vysvetľovať, ako sa to robí, poviem len to, že je ide o veľmi náročné procedúry.

Stačia vám údaje z nášho územia a blízkeho okolia?
To, žiaľ, nie. Ako som už spomínal, potrebujeme ,,nakŕmiť" tie naše modely, a to globálne údajmi z celej pologule. Lebo to, aký bude vývoj u nás povedzme o štyri či päť dní, záleží aj na tom, čo sa odohráva teraz na druhej strane Zeme. A podrobnejšie lokálne modely potrebujú tiež výstupy z tých globálnych.

Na Slovensku máte, myslím, 34 automatických meteorologických staníc, ktoré poskytujú údaje v 10-minútových intervaloch. Prečo však 22 z nich musí mať naďalej aj človeka – pozorovateľa?
Pretože niektoré dôležité informácie, napríklad o množstve a druhu oblačnosti alebo o dohľadnosti, nevieme zatiaľ získať automaticky.

Čo vám poskytujú meteorologické rádiolokátory a družice?
To sú takzvané distančné merania. Rádiolokátory máme na Slovensku dva – jeden je na Malom Javorníku nad Račou pri Bratislave a druhý na Kojšovskej holi na východe krajiny, no a potrebovali by sme ešte jeden niekde na severe stredného Slovenska. Tie nám poskytujú údaje o zrážkach a ich intenzite. Sú veľmi dôležité pre sledovanie vývoja a postupu búrkových oblakov a s tým súvisiacich nebezpečných javov. Družice nám zasa poskytujú údaje o štruktúre oblačných vrstiev, o vlhkosti atmosféry, ale aj o výskyte hmiel. Ako pridružený člen EUMOSTAST-u prijímame údaje z jednej geostacionárnej družice. Satelit sníma povrch Zeme z výšky 36-tisíc kilometrov v niekoľkominútových intervaloch s rozlíšením až 1¤km. Ten ,,náš" je nad rovníkom a nultým poludníkom.

Dobre teda: takto a podobne získate potrebné množstvo údajov o momentálnom počasí. Ako z nich vo vašej kuchyni pripravíte predpoveď počasia na nasledujúce dni?
Kým neexistovali vysokovýkonné počítače a numerické modely, musel meteorológ postupovať takzvanou synoptickou metódou. To znamená, že sledoval vznik, vývoj, presúvanie tlakových útvarov a frontálnych rozhraní nad pomerne veľkým územím a predpovedal – na základe určitých fyzikálnych zákonitostí i vlastných skúseností, ale subjektívne – čo to urobí s počasím dnes, zajtra alebo pozajtra. V súčasnosti sa však už ťažisko pri predpovedaní prenieslo na spomínané atmosférické modely a vykonáva sa to pomocou výkonných superpočítačov – jeden má aj náš ústav. Tu však treba pripomenúť, že v meteorológii tak vznikla nová profesia takzvaných ,,numerikov". Sú to meteorológovia, ale aj fyzici a matematici, ktorí tie modely tvoria, stále zlepšujú, kontrolujú, prevádzkujú. Tých verejnosť nepozná, ale bez nich by sme už nemohli existovať.

O predpovedných modeloch často počúvame, ale dá sa bežnému smrteľníkovi priblížiť ako vlastne fungujú?
Dá, ale ťažko. Veľmi stručne povedané, numerický model nám z obrovského množstva nameraných údajov, ktoré predstavujú počiatočný stav, na základe fyzikálnych zákonitostí, sformulovaných pomocou matematického jazyka, pomocou diferenciálnych rovníc vypočíta, aký bude stav atmosféry o niekoľko minút a takéto výpočty sa opakujú, pokým nedostaneme predpoveď budúceho stavu o dva, tri či päť dní. A aby sme dostali predpoveď konkrétneho meteorologického prvku, napríklad množstva zrážok alebo maximálnej teploty vzduchu v prízemnej vrstve, treba ešte vykonať kopu procedúr.

Numerické modely teda umožňujú spresniť predpovede.
Spresniť, ale tiež predpovedať na dlhšie obdobie. Kým klasická synoptická metóda umožňovala pomerne spoľahlivo predpovedať počasie tak do troch dní (podľa situácie), na základe numerických modelov vieme ešte stále dosť dobre predpovedať na 5, 7 a niekedy – zase podľa situácie – aj na 10 dní. Tie presnejšie lokálne modely sa počítajú na dobu tak do 72 hodín. U nás sa používa model ALADIN, ktorý sme kedysi prebrali od francúzskej meteorologickej služby. Naši ľudia sa však na jeho tvorbe a zdokonaľovaní výrazne podieľali a naďalej podieľajú. A globálne modely sa počítajú do tých 7 až 10 dní.

Hrá ešte nejakú úlohu pri predpovedaní počasia skúsenosť meteorológa, jeho intuícia?
Áno, ale určite nie podstatnú. K nám do ústavu nastupujú mladí ľudia po skončení vysokej školy a už o rok, po zacvičení, robia také kvalitné alebo aj zlé predpovede ako my starí.

Sily v atmosfére sú však chvíľami v takej rovnováhe a balansujú na akejsi hrane, že vraj záleží aj na ,,šiestom zmysle" meteorológa, či správne odhadne, na ktorú stranu sa tie sily takpovediac preklopia…
Niekedy môže taký šiesty zmysel pomôcť, ale rovnako môže aj sklamať. Oveľa dôležitejšia je znalosť danej lokality, ako sa počasie prejavuje na danom mieste. Iné to býva na náveternej strane hôr, iné zas na záveternej – napríklad čo sa týka zrážok. Alebo pri rovnakom tlakovom gradiente býva vietor iný na západnom Slovensku a iný v členitom teréne stredného Slovenska.

Kedysi ste v jednom náučno-populárnom článku uviedli, že predpovedateľnosť počasia je niekde medzi tromi až štyrmi týždňami. Ako rýchlo sa k tejto perspektíve približujeme?
Pomaly, dosť pomaly, hoci kvalita i dĺžka relatívne kvalitných predpovedí stále rastú a ešte porastú. Ale to boli teoretické predstavy. A už aj tie sa ohraničovali niekoľkými týždňami, lebo variabilnosť atmosféry je taká veľká, že na dlhšie predpovedať počasie sa nikdy nebude dať.

Naozaj nikdy?
Jednoducho atmosféra je veľmi premenlivá matéria, jej vývoj závisí od množstva faktorov, ktoré ani do modelov nedokážeme zahrnúť.

Niekedy nevyjde predpoveď ani na tri dni, nieže na tri týždne…
Veď práve. Stáva sa, že spočiatku drobné fluktuácie – odchýlky – produkujú stále väčšiu a väčšiu chybu a o pár dní je všetko iné, než sa pôvodne predpokladalo. Myslím si, že ani akékoľvek výkonné počítače a akékoľvek perfektné modely na tom veľa nezmenia. Vždy sa môžu vyskytnú situácie, v ktorých predpoveď počasia jednoducho zlyhá.

Mrzia vás podobné zlyhania?
A ešte ako! Koľkokrát porozprávam niečo v priamo vstupe do rozhlasového vysielania, prídem domov a všetko je iné, ako som predpovedal.

Čo sa s tým dá robiť?
Nič. Našťastie mnohí ľudia už to vedia pochopiť, vedia svoje o vrtochoch prírody a tiež o nevyhnutných limitoch súčasnej meteorológie. Viete, mňa ani tak neprekvapuje keď numerická predpoveď zlyhá, ale prekvapuje ma, s akou neuveriteľnou presnosťou a detailnosťou niekedy model dokáže vypočítať ten budúci stav.

Úspešnosť predpovedí v ústave asi aj vyhodnocujete.
Denne vyhodnocujeme úspešnosť predpovedí na druhý, tretí a štvrtý deň.

Sú aj pokuty?
Nie, na plate sa to neprejavuje, ale zlá predpoveď nikoho neteší. Niekedy však uzatvárame stávky, najmä v situáciách, keď sa na predpovedi nevieme zhodnúť.

A o čo sa hrá?
O tabuľku čokolády alebo fľašku vína.

Predpovedanie počasia je vlastne jedno z najrizikovejších povolaní. Nie ste v permanentnom strese?
Riziko tu je, ale v strese by sa nedalo dobre pracovať. A napríklad lekári to majú horšie.