Hrdých občanov ubúda
Na svoju vlasť je dnes hrdá už len necelá polovica slovenských občanov. Zatiaľ čo v roku 2008 cítilo hrdosť na Slovensko až 77 percent ľudí, vlani to bolo už iba 66 a v tomto roku 49 percent, čo je najmenej od roku 2003.
Na svoju vlasť je dnes hrdá už len necelá polovica slovenských občanov. Zatiaľ čo v roku 2008 cítilo hrdosť na Slovensko až 77 percent ľudí, vlani to bolo už iba 66 a v tomto roku 49 percent, čo je najmenej od roku 2003. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky, ktorý sa obyvateľov pýtal, či sú hrdí na to, čo ich krajina dokázala za 19 rokov svojej samostatnosti. Podľa sociologičky IVO Zory Bútorovej je pravdepodobné, že sa tento stav v blízkej budúcnosti nezmení.
Bútorová je presvedčená, že pokles hrdosti spôsobila predovšetkým ekonomická kríza. Dokazuje to i fakt, že najväčšiu hrdosť občania cítili v roku 2008, keď krajina ešte zaznamenávala hospodársky rast. „Aj keď sme sa pýtali na zhodnotenie takmer 20-ročného obdobia, na ľudí vplýva najmä súčasná situácia, pochmúrne vyhliadky a rastúca nezamestnanosť. Kríza vyvolala neistotu a obavy,“ komentovala výsledky Bútorová.
Na náraste hrdosti sa v minulosti podieľali ekonomické a medzinárodné úspechy Slovenska, ako napríklad vstup do Európskej únie. Teraz sa však ľuďom podľa Bútorovej zdá, že návod na riešenie ťažkej situácie nemá ani naša vláda, ani predstavitelia EÚ. Podľa sociologičky si obyvatelia navyše uvedomujú aj náročný boj s korupciou či to, s akými závažnými problémami zápasia viaceré rezorty, najmä zdravotníctvo. „Hrdosť však nesúvisí len s ,chlebovými otázkami´ alebo politikou, ale aj so športovými úspechmi, keď vieme v niečom uspieť a presadiť sa,“ pripomenula Bútorová s tým, že latku národnej hrdosti zodvihli napríklad naši hokejisti na svetovom šampionáte.
Najväčší pocit hrdosti na úspechy svojej vlasti majú vzdelanejší ľudia – až 57 percent „hrdých“ respondentov má vysokú školu. Za nimi nasledujú odborní pracovníci a študenti. Naopak, pocit hrdosti na Slovensko najčastejšie chýba nezamestnaným a nekvalifikovaným robotníkom.
Ak sa porovnáva hrdosť podľa prívržencov jednotlivých politických strán, nadpriemerné hodnoty dosahuje najmä u podporovateľov SDKÚ, KDH, SNS a SaS. Priemerné hodnoty má u prívržencov Smeru a nižšie u Obyčajných ľudí či Mostu-Híd. Bútorová si to vysvetľuje tým, že práve pravicové strany stáli v minulosti za ekonomickými reformami a úspechmi Slovenska na medzinárodnom poli, na čo sú ich voliči hrdí. Naopak, u prívržencov Smeru sa zvýšený pocit hrdosti na celkový výkon Slovenska viazal iba na obdobie vládnutia tejto strany.
K nejakému zvratu v pociťovaní hrdosti podľa Bútorovej v najbližšom čase nepríde, vzhľadom na to, že kríza pokračuje.