V stredu prídu arktické mrazy
Slovensko čakajú arktické mrazy. Najkritickejšie budú noci v stredu a vo štvrtok, meteorológovia predpovedajú, že teplota klesne až na mínus tridsať stupňov. Okrem ľudí bez domova sú ohrození najmä chronicky chorí.
„V stredu klesnú teploty na krajnom severe, Orave, Spiši a Zamagurí. Od štvrtka do soboty sa môžu silné mrazy okolo mínus tridsať objaviť aj v ďalších oblastiach až po Bardejov,“ hovorí meteorológ Jozef Kozub zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
„Po okraji mohutnej tlakovej výše nad severným Ruskom sa k nám dostáva veľmi studený vzduch. V podmienkach Slovenska, ktoré je veľmi členité, sa v zasnežených kotlinách studený vzduch môže ďalej ochladzovať,“ vysvetľuje klimatológ SHMÚ Pavel Faško príčiny.
To sa stalo už aj počas víkendu a v pondelok teploty klesli pod mínus 25 stupňov v kotlinách na severnom Spiši. A v pondelok padol v Podolínci 49-ročný rekord. „Pre 30. január tam bola zaznamenaná rekordná teplota mínus 26 stupňov z roku 1963. V pondelok bola nameraná teplota mínus 26,6 stupňa,“ hovorí Faško.
Počas tohto týždňa budú v niektorých oblastiach Slovenska aj arktické dni. Cez deň teplota nevystúpi nad mínus desať stupňov. „V oblasti Spiša to môže byť už v stredu, vo štvrtok v Liptove a na Orave, hornom Šariši, neskôr aj na Kysuciach. S arktickými dňami v týchto oblastiach treba rátať aj v piatok a sobotu,“ upozorňuje Kozub.
Teploty mínus 30 stupňov a nižšie k slovenskej zime patria, hoci sa nevyskytujú pravidelne. Klimatológ Pavel Matejovič pripomína, že arktické dni sa môžu vyskytnúť nielen pri veľmi silných mrazoch, ale aj špecifických poveternostných situáciách. „Keď od severu prúdi pri zemi veľmi studený vzduch a vo vyšších vrstvách ovzdušia teplejší. Taká situácia sa napríklad vyskytla počas snehovej kalamity v januári 1987,“ povedal Matejovič.
Charakter počasia sa zmenil minulý týždeň. Na začiatku bolo nadnormálne teplo, ku koncu úplne inak. „Teplotné podmienky sa zmenili o niekoľko desiatok stupňov. Príroda by na to nemala negatívne reagovať, lebo stále trvá centrálne obdobie zimy,“ hodnotí Faško.
Cez víkend by sa mali nočné mrazy zmierniť, pribudne oblačnosť a v sobotu by sa mali vyskytovať aj snehové zrážky. „Najmä na severe východného Slovenska sa môžu tvoriť snehové jazyky a záveje,“ upozorňuje Kozub.
Po víkendovom zmiernení silné mrazy opäť udrú začiatkom budúceho týždňa.
Extrémne teploty sú záťažou najmä pre chorý organizmus, deti a starších ľudí. „Ak si človek necíti nohy alebo ruky, okamžite musí ísť do tepla. Zohrievať sa treba vždy postupne. Na omrzliny môže byť rýchle ponorenie do teplej vody nebezpečné,“ vysvetľuje všeobecný lekár Ladislav Pásztor. Vždy pomôže aj horúci čaj.
Aj zdraví ľudia by sa mali na mrazy pripraviť a primerane sa obliecť. „Problémom býva prechod z chladného do teplejšieho prostredia. Odporúča sa oblečenie vo vrstvách. Lepšie chráni a človek sa môže teplotám vnútri prispôsobiť,“ hovorí Pásztor.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia uši a prsty. „Tie sú veľmi rýchlo ohrozené znížením prekrvenia vplyvom teplôt. Netreba zabudnúť na šál, pretože dýchanie studeného vzduchu vždy zaťaží dýchaciu sústavu, človek je náchylnejší na prechladnutie,“ pripomína Pásztor. Pacienti, ktorí majú bolestivú formu angíny pectoris alebo podobné ochorenia, by sa v studenom prostredí vôbec nemali zdržiavať.
Alkohol v týchto dňoch predstavuje väčšie nebezpečenstvo ako bežne. Zvyšuje sa riziko, že ľudia podgurážení alkoholom môžu zomrieť na podchladenie. „Strácajú citlivosť na chlad, termoregulácia to nevydrží a vonku zaspia. To sa môže stať nielen bezdomovcom, ale napríklad aj mladým ľuďom,“ hovorí riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.
Nízke teploty by nemali ohroziť prísun elektrickej energie. Podľa Igora Galla zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy roztrhanie sietí vedenia kvôli mrazom nehrozí. „Zariadenia prenosovej sústavy sú dimenzované aj na takéto mrazy. Spoločnosť zohľadňuje vplyv počasia pri plánovaní prevádzky, ale nerobí z dôvodu nízkych teplôt špeciálne opatrenia,“ povedal Gallo.