Parlament? Mužská záležitosť
Hoci na Slovensku žije viac žien ako mužov, v parlamente ich bude iba 24, teda 16 percent z celkového počtu 150 poslancov. Prečo tak málo? Dôvody sú dva - tak strany pri stavaní kandidátok, ako aj voliči za plentou dávajú prednosť mužom. Podľa odborníkov by riešením bolo zavedenie povinných kvót.
Smer by malo v parlamente síce zastupovať 15 žien, ale v samotnom vedení strany nie je momentálne žiadna žena.
„Keď sa stretne predsedníctvo Smeru, už na pohľad vidieť, že ide o mužský klub. Po veľkom volebnom víťazstve strany sa z toho stáva citlivejšia a vážnejšia otázka, ako keď bol v opozícii. Navyše ide o sociálnodemokratickú stranu, takže by mala vyznávať princípy vyváženého zastúpenia,“ tvrdí sociologička Sylvia Porubänová. Myslí si však, že do vlády Smer nominuje aj ženy. „Bolo by veľmi podivuhodné, keby vláda bola čisto mužská,“ dodala Porubänová.
Štyri poslankyne budú mať v parlamente Obyčajní ľudia, po dvoch KDH a SDKÚ, za SaS sa do parlamentu zo žien prekrúžkovala iba doterajšia štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová. Most – Híd nebude mať žiadnu poslankyňu, hoci mal na kandidátke 31 žien. Podľa Porubänovej je na zváženie, či by Most, ktorý sa prezentuje ako strana spolupráce, nemal ísť v tejto oblasti príkladom.
Podobne ako strany sa stavajú k ženám aj voliči, keď si pri krúžkovaní vyberajú najmä mužov. „To, že volič ženy nekrúžkuje a tým ich neposúva vyššie, svedčí aj o slovenskej spoločnosti. O tom, že sa nesnaží rozlíšiť mužský a ženský element a že žena si počína v politike trochu iným spôsobom,“ hovorí politológ Tomáš Koziak.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej vo voľbách záleží aj na tom, nakoľko sú kandidátky na poslankyne verejne známe. „V televíznych diskusiách a mediálnych vyjadreniach častejšie figurujú muži. Utkvejú voličom v pamäti ako tí, ktorí majú čo povedať a ľudia si ich potom vyberú, lebo ich poznajú,“ hovorí Kusá. Upozorňuje, že strany do diskusií neposielajú svoje političky aj preto, že nie sú dostatočne konfrontačné a vystupujú zmierlivejšie. Ženy zo staršej generácie podľa nej nie sú pripravené na tvrdý boj, ale dnešné tridsiatničky s tým už nebudú mať problém. „Otázne je, či je to tá správna cesta. Ženy sú politikou menej zašpinené, ale to neznamená, že by ich väčší počet zmenil spôsob politiky. Ak by však mala jasné pravidlá, jedny aj druhí by mohli byť lepší,“ tvrdí Kusá.
Koziak upozorňuje, že politické strany majú viac členiek ako členov, ale ženy väčšinou zostávajú pracovať na okresných úrovniach a do centra sa neprebojujú. „Nepôjde to bez toho, aby si strany dali nejaké ciele alebo kvóty. Vnútrostranícka kultúra je však vyslovene zameraná proti takýmto opatreniam,“ tvrdí s tým, že muži sa svojich postov nevzdávajú ľahko. „Rozhodovacie posty v politických stranách sú dobre chránenou zónou mužov,“ hovorí Koziak. Prinášajú najväčšie benefity, čo sa týka odmien aj moci," dodáva Koziak.
Šancou, ako súčasný stav zmeniť, by bolo zavedenie kvót pre zastúpenie žien v straníckych inštitúciách, orgánoch alebo na kandidátkach. „Minimálne na istý čas by to bolo riešenie, ktoré by možno povzbudilo ženy aktívnejšie sa zapájať do riadenia vecí verejných,“ myslí si politológ Juraj Marušiak.
Zaviesť kvóty sa snaží aj Európska únia. Ak by sa ukázalo, že doteraz prijaté opatrenia na národnej úrovni sú nedostatočné, Európska komisia by mala predložiť návrh novej legislatívy. Tá by mala zvýšiť zastúpenie žien v riadiacich orgánoch spoločností na 30 percent do roku 2015 a 40 percent do roku 2020. Europoslanci vyzvali aj vlády členských štátov únie, aby po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 navrhli aspoň dvoch kandidátov na post európskeho komisára – jedného muža a jednu ženu.