Vykúpi pravicu nová strana?
Po volebnom debakli pravice silnejú úvahy o vzniku novej politickej strany. Kým analytici za istých okolností pripúšťajú, že by mohlo ísť o životaschopný projekt, ktorý by vytrhol pravicu z biedy, politici etablovaných pravicových strán sú zdržanlivejší a poukazujú na nebezpečenstvo ďalšieho trieštenia v tomto politickom priestore.
SDKÚ, SaS i Most-Híd stratili v porovnaní s voľbami v roku 2010 vyše 400-tisíc hlasov. Sociológ Martin Slosiarik upozorňuje, že po voľbách sa uvoľnil veľký voličský potenciál. „Zdá sa, že momentálna ponuka od stredu doprava nie je schopná tento potenciál vyčerpať. Nová strana by mohla znížiť náskok Smeru,“ domnieva sa Slosiarik. Podľa neho záleží na personálnom obsadení novej strany tak, aby oslovila voličov. „Nemám pocit, že by to malo byť čisto o nových tvárach v politike, čím nechcem hovoriť, že len o starých, ale o tvárach, ktoré u voličov niečo reprezentujú a sú dôveryhodné,“ podotkol sociológ.
Aj politológ Tomáš Koziak hovorí, že úspech novej strany závisí od toho, akí ľudia by ju tvorili a s akým programom by prišla. Za nemenej dôležité považuje aj sebareflexiu pravicových strán po voľbách a ako si medzi sebou usporiadajú narušené vzťahy po páde bývalej vlády. „Mala by to byť strana, ktorá by išla naprieč pravicovým spektrom. Nesmela by byť úzko konzervatívne či kresťansky zameraná. Musela by to byť širokospektrálna, ktorá by postupne odčerpávala podporu zo strán, ktoré sa nechcú zrieknuť svojej straníckej línie a doterajšieho spôsobu tvorby politiky,“ naznačil Koziak. Podľa neho by mala spájať kresťanské a občianske prúdy a nemali by ju tvoriť „ideologickí fanatici“, ale ľudia, ktorí by predstavovali mladú krv slovenskej politiky. Takúto krv podľa politológa predstavuje napríklad Daniel Lipšic. Podpredseda KDH zatiaľ nepotvrdil, ale ani nepoprel, či sa pokúsi stranu založiť. V každom prípade už vie, že s Ivetou Radičovou rátať nemôže. Najpopulárnejšia politička pravice a bývalá premiérka síce nemieni zostať apolitická, stranícky sa však po odchode z SDKÚ angažovať nechce.
Čo napokon Lipšic urobí, je otvorené. To sa týka aj jeho kandidatúry na post šéfa KDH. V kuloároch viacerí vysokopostavení politici KDH hovoria, že nakoniec sa neodhodlá uchádzať o miesto šéfa KDH. Kladú si otázku, prečo nepovie vopred svoj postoj, keďže práve teraz prebiehajú snemy v regiónoch. Celoslovenský snem sa uskutoční v júni.
Lipšicovi chýba silná vízia pravice, ktorá by voličov zaujala. Sám na takejto vízii pracuje a chce ju aj presadzovať. Podpredseda KDH Pavol Abrhan označil sklamanie voličov za prirodzené. Priznáva, že stredopravé strany nedokázali celé volebné obdobie presvedčiť, že sú schopné napĺňať svoje volebné programy a udržať Radičovej vládu. Ďalšiemu podpredsedovi KDH Júliusovi Brockovi silná vízia pravice nechýba a tiež ako Abrhan naznačil, že môže súvisieť s rozčarovaním z výsledku volieb. Dokonca za problém považuje formulovanie spoločnej pravicovej vízie. „To, čo vyhovuje konzervatívcom, oponujú liberáli, a to, čo by chceli liberáli, s tým zásadne nesúhlasia konzervatívci.“
Podľa Brocku má KDH stále víziu a takmer na každom sneme ju predsedovia hnutia modifikujú, ak sa niektoré veci podarilo naplniť. Ako príklad spomenul víziu Jána Čarnogurského o samostatnej hviezdičke pre Slovensko na európskom nebi. „Vízia o kultúrnej prosperujúcej krajine, kde ľudia budú spokojní, tak tá trvá. Je modifikovaná len tým, či sme v koalícii alebo v opozícii. Pochybujem o tom, že by Slovensko potrebovalo nejakú novú víziu. Ak niekto túži po inom spasiteľovi, tak ja nie,“ podotkol Brocka.
Poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý chýbajúcu víziu označil za dvojsečnú zbraň. Súhlasí s Lipšicom, že len obrana reforiem spred desiatich rokov nestačí a ľudia chcú aj niečo iné. „Môj dojem, a na tom staviame novú víziu s Luciou Žitňanskou, je, že objednávka nie je na nejakú vznešenú abstraktnú víziu, ale je objednávka na normálnu kvalitnú politiku a na politikov, ktorí budú slušní a budú sa venovať konkrétnym problémom ľudí,“ hodnotí Beblavý.
Práve nadchádzajúce snemy SDKÚ a KDH by mali viac napovedať, ako sa bude ďalej uberať vývoj v kľúčových stranách pravice. Ich politici riešenie v novej strane nevidia. Beblavý by úspech novej strany vnímal za predpokladu, ak sa existujúce strany nezmenia a neprispôsobia požiadavkám doby a občanov. „V SDKÚ vnímam veľkú snahu poučiť sa a zmeniť sa. Pokiaľ uspeje tento reformný proces vnútri SDKÚ, nevidím potrebu novej strany. Z hľadiska ideologického je stredopravé spektrum pokryté,“ poznamenal.
Brocka si nemyslí, že riešením pre pravicu je nová strana. Podľa neho by to bolo len drobením pravice. Abrhan poukázal na to, že pred voľbami sa zverejňovali úvahy o odchode Daniela Lipšica z KDH, po voľbách sú to zmienky, či bude alebo nebude kandidovať za predsedu a teraz, či založí novú stranu. „Tieto úvahy sú premenlivé ako aprílové počasie. Z tohto dôvodu to nebudem komentovať, kým nepríde k jasnému rozhodnutiu,“ dodal Abrhan.