Externisti budú študovať lacnejšie
Menej peňazí, ale zato viac času budú potrebovať externí študenti na to, aby získali vysokoškolský titul. Školné aj na tých najžiadanejších odboroch, ako sú napríklad psychológia či právo, má už v nasledujúcom akademickom roku klesnúť o zhruba dvesto eur. Zároveň však minister školstva Dušan Čaplovič avizuje predĺženie externého štúdia.
Poplatky budú musieť vysoké školy znížiť na základe nového stropu maximálnej výšky školného, ktorý sa na základe rozhodnutia ministerstva školstva mení každý rok.
Rezort tvrdí, že nižšie školné s predĺžením externého štúdia priamo nesúvisí. „Externé štúdium je v prvom rade vzdelávanie popri zamestnaní. Predĺžením o jeden rok vytvárame predpoklady, aby jeho študenti získali viac vedomostí ako dnes, keď im je v porovnaní s dennými študentmi poskytované štúdium v menšom rozsahu,“ tvrdí hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák.
O koľko presne školné klesne, bude závisieť od konkrétnych vysokých škôl. Každá z nich si totiž výšku poplatkov určuje individuálne. Zmeny však pocítia predovšetkým poslucháči najvychytenejších odborov. Práve tie si totiž univerzity vďaka veľkému záujmu dovoľujú spoplatňovať v najvyššej možnej miere.
Príkladom je právo, za ktoré v uplynulom akademickom roku pýtali všetky fakulty maximálnu výšku 1 020 eur. Po novom si od roku 2013/2014 za magisterské štúdium budú môcť vypýtať len 950 eur. Ešte viac ušetria študenti farmácie, ktorí namiesto súčasných 1 830 eur za prvý stupeň a 2 740 eur za druhý zaplatia len 1 700, respektíve 2 540 eur na rok.
Podobne sú na tom aj ďalšie odbory. Zlacnieť má štúdium psychológie, informatiky, žurnalistiky, architektúry, pôrodnej asistencie, športu, tlmočníctva či niektorých odborov učiteľstva. Naopak, pár desiatok eur si priplatia študenti ekonómie, cudzích jazykov či cestovného ruchu.
Školy z opatrenia ministerstva nadšené nie sú a tvrdia, že po znížení poplatkov budú musieť ešte viac šetriť, čo si v konečnom dôsledku odnesú študenti. „Fakulty si stanovovali poplatky, ktoré zodpovedajú nákladom, a tým, že sa hranica zníži, ich budeme musieť prispôsobiť,“ hovorí prorektor Univerzity Komenského v Bratislave Ján Pekár, podľa ktorého sa bude šetriť na priestoroch či platoch vyučujúcich.
Odborníčka na školstvo Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky upozorňuje, že školy si často pýtajú poplatky na hornej hranici štátom stanoveného limitu, pretože im to umožňuje celospoločenská klíma a masový záujem o diplomy.
„Bohužiaľ, dopyt po ľahko získateľnom titule stále prevyšuje dopyt po náročnejšom, no kvalitnejšom štúdiu. Relatívne zanedbateľný rozdiel vo výške školného spravidla nemá zásadnejší vplyv na rozhodovanie uchádzača,“ hovorí odborníčka najmä o prípadoch, keď je primárnou motiváciou snaha získať diplom bez väčších prekážok. „Skutočná kvalita a praktická uplatniteľnosť vzdelania pre budúcu kariéru neraz zohrávajú až druhotnú úlohu,“ pokračuje.
K tomuto názoru sa prikláňa aj prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libor Vozár, ktorý dodáva, že aj keď výška školného ovplyvňuje rozhodovanie uchádzačov o štúdium, pri populárnych odboroch si univerzity môžu dovoliť aj vyššie poplatky.
„V prípade právnych a ekonomických študijných programov sa registruje dlhodobo pomerne veľký záujem a mám dojem, že výška poplatku nepôsobí obmedzujúco. Študenti, ktorí majú záujem, idú študovať a ich počet limitujú len kapacitné možnosti škôl,“ vraví.
Školy v súčasnosti na počet prijatých externistov nemajú žiadne limity. Po rozhodnutí Ústavného súdu univerzity od vlaňajška môžu prijať taký počet diaľkových študentov, aký si určia samy. Rozhodnutím sa zároveň zrušila možnosť bezplatného diaľkového štúdia.
Pokiaľ ide o predĺženie externého štúdia, ani to podľa Kleštincovej nie je zárukou lepšej úrovne absolventov. „Kvalitu štúdia to automaticky nezvýši, pokiaľ nebude sprevádzané opatreniami na zvýšenie motivácie študentov, pedagógov a vedenia škôl poskytovať a požadovať kvalitu. Ak by školy boli motivované a schopné zabezpečiť kvalitné externé štúdium, urobili by to už dnes bez ohľadu na jeho dĺžku,“ myslí si analytička. Oveľa viac by podľa nej pomohol nový mechanizmus financovania, ktorý by školy motivoval k tomu, aby prijímali excelentných študentov a zamestnali špičkových pedagógov, čo označuje za kľúčové predpoklady na poskytovanie kvalitného vzdelania.
| Navrhovaná výška školného pre najžiadanejšie študijné odbory (v eurách) | |||
| odbor | 1. stupeň (Bc.) | 2. stupeň | 3. stupeň |
| právo | 630 | 950 | 2 770 |
| ekonómia a manažment | 890 | 1 330 | 2 770 |
| spoločenské a behaviorálne vedy | 870 | 1 300 | 2 770 |
| humanitné vedy | 870 | 1 300 | 2 770 |
| žurnalistika a informácie | 970 | 1 460 | 2 770 |
| lekárske vedy | 1 700 | 2 540 | 5 280 |
| veterinárske vedy | 1 960 | 2 940 | 4 160 |
| cestovný ruch | 890 | 1 330 | 2 770 |