Analýza: Nedôstojné rokovanie
Je mimoriadne dôležitá dôchodková reforma, o ktorej práve rokuje slovenský parlament, pripravená naozaj zodpovedne? Neprijíma vládny Smer rozsiahlu a prelomovú novelu zákona o sociálnom poistení príliš narýchlo?
Neničí svojím prístupom šancu, aby sa penzijný systém konečne stabilizoval ústavným zákonom, po riadnej celospoločenskej diskusii a dosiahnutí potrebnej dohody? Nezakladá automaticky dôvod na ďalšiu revíziu zákona okamžite, ako to dovolia zmenené parlamentné počty? A aká je hra opozície? Hľadať konštruktívne riešenia pre občana, alebo len znemožňovať silného politického súpera?
Podobné otázky vyvoláva netypické letné zasadnutie parlamentu, na ktorom už druhý týždeň beží diskusný maratón na tému, či vládnuca sociálna demokracia mieni občanom dôchodky „ukradnúť“, alebo, naopak, celý systém „zachrániť pred kolapsom“.
Opozícia Smer obviňuje, že navrhované zásadné opatrenia, ktoré ovplyvnia dôchodky zhruba troch miliónov ľudí, pokútne prijíma v letnom dovolenkovom období a bez toho, aby najprv na tému dôchodkov rozvinula širokú verejnú debatu. Odmieta najmä návrhy oklieštiť druhý pilier, dokonca vyzýva v ňom zapojených sporiteľov, aby sa svojich práv dovolávali súdnou cestou.
„Téma druhého piliera je pre nás principiálna. Nedá sa obísť, nedá sa spovrchniť, dotýka sa 1,5 milióna ľudí,“ znovu v utorok zdôraznil šéf SDKÚ Pavol Frešo a pripomenul, že pred voľbami nijaká strana vrátane víťazného Smeru o podobných vážnych zásahoch do sporivého piliera nehovorila.
Podľa poslanca KDH Júliusa Brocku zase prenastavenie prvého piliera nastolí stav, že bude iba na vyplácanie „paušálnych“ penzií s približne rovnakou hodnotou pre všetkých, nezávisle od výšky odvedenej poistnej sumy. Veľkú debatu tiež opoziční poslanci rozpútali okolo možnej nezákonnosti či opodstatnenosti schváleného zámeru, aby sa novela prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
SDKÚ v parlamente pripravila aj obštrukciu. Začala v pléne čítať mená 80-tisíc občanov, ktorí podpísali petíciu proti zmenám v sporivom pilieri. „..pani Jana Badejová, pán Štefan Humeník, pani Ľubica Černá, pán Jozef Šiškovič…“ monotónne čítal z menného zoznamu podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec. Už po niekoľkých minútach sa však rozpútala hádka, keď predseda parlamentu za Smer Pavol Paška Štefanca prerušil a žiadal ho s čítaním skončiť, keďže sa mu vraj v mnohých telefonátoch sťažovali signatári petície, že si neprajú „zneužívanie“ svojich osobných údajov. Nasledovala prestávka, po ktorej bolo rokovanie o novele prerušené.
Naopak, Smer viní parlamentných protivníkov z nekonštruktívnych prieťahov rokovania či podpory dôchodkových správcovských spoločností. Podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová v utorok na adresu opozičných kolegov vyhlásila, že porušujú rokovací poriadok. „Do rozpravy sa prihlasujú písomne, aj za poslanecký klub, aj individuálne, čo je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady,“ zdôvodnila Zmajkovičová a doplnila, že do tretice sa poslanci ešte hlásia aj ústne.
Minister práce Ján Richter pri utorňajśom vystúpení v parlamente novelu obhajoval. Podľa neho je prejavom „zodpovednosti kabinetu Roberta Fica“. „Len zodpovedná vláda môže mať ambície riešiť problémy, nie vždy populárne, ktoré sa týkajú toľkých ľudí,“ povedal. Argumentoval, že druhý pilier bol od počiatku nastavený zle a nezodpovedá výkonnosti ekonomiky. Zmenami v prvom pilieri zase podľa neho vláda rieši budúcnosť, keď zvyšovaním dôchodkového veku vo väzbe na strednú dĺžku života zohľadňuje demografický vývoj.
No vzápätí už Richter pripustil možnosť istých ústupkov oproti navrhovanému zneniu novely. Naznačil napríklad, že poplatky pre dôchodkové správcovské spoločnosti sa zvýšia menej, ako to schválila vláda. „Som pripravený akceptovať zmeny v poplatkoch, aby celkový súčet nebol vyšší ako doteraz,“ uviedol minister.
Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej je spôsob, akým sa momentálne v parlamente prijíma zákon, ktorý má významne ovplyvniť životy niekoľkých generácií, nedôstojný a aj právne spochybniteľný. „Takýmto zásadným zmenám musí jednoznačne predchádzať celospoločenská diskusia a dôkladné analýzy dopadov na jednotlivé skupiny obyvateľstva. A prijať ich možno až po dosiahnutí širokého konsenzu a parlamentnej rozprave, po ktorej by mal každý pocit, že dostal príležitosť vyjadriť sa a bol vypočutý,“ uvažuje.
Čambálikovej tiež prekáža, že parlamentný maratón diskusných príspevkov sa málo týka podstaty prijímaných opatrení. Podľa nej sa občan z jednej strany dozvedá, že mu idú „ukradnúť“ dôchodky, z druhej, že mu „určite nikto nič neukradne“. „Miliónom poistencov však uniká, prečo je dôchodková reforma nevyhnutná, na čo sa majú pripraviť, za akým účelom a pre koho vlastne vznikol druhý pilier a podobne.“
Sociologičke sa nepáčia „neštandardné“ formy komunikácie politikov s ľuďmi. Smer sa napríklad každému sporiteľovi v druhom pilieri chystá poslať list, v ktorom ho upozorní na nevýhody akciových schém sporenia. A kto priamo neodpíše, že si v nich žiada zostať, toho automaticky preradí do garantovanej schémy. Šéf SaS Richard Sulík zase ľudí oslovuje cez e-maily výrokmi typu: „Aký je rozdiel medzi zlodejom, ktorý vám počas dovolenky vykradne byt a Robertom Ficom, ktorý vás pripraví o dôchodok?“ Podľa Čambálikovej sa takto „žiaduca verejná diskusia nežiaduco obchádza individuálnym oslovovaním občanov“.
„Výhrady opozície nie sú celkom namieste, keďže aj samotné zavedenie druhého piliera sa kedysi zaobišlo bez akejkoľvek diskusie, s potlačením názoru a bez rešpektovania výhrad kritikov,“ pripomína politológ Juraj Marušiak. Práve preto si myslí, že ľavicová vláda dnes nastavenie druhého piliera spochybňuje celkom legitímne a jej zámer zmeniť ho je opodstatnený. Aj on však súhlasí s názorom, že podobne vážny zákon by sa mal prijímať len s „informovaným súhlasom občanov Slovenska“ a parlamentná väčšina by k nemu mala pristupovať uvážlivejšie a premyslenejšie.
K možnosti prijatia ústavného zákona, ktorý by penzijný systém zastabilizoval na dlhšie ako jedno volebné obdobie, sa ekonóm a premiérov poradca Pavol Kárász stavia skepticky.
„Pri súčasnej politickej situácii to vidím ako veľmi málo pravdepodobné. Skôr si myslím, že neustále protichodné zásahy do systému po každej zmene vlády nás od takejto šance stále viac vzďaľujú,“ uvažuje Kárász. Podľa neho nie je predpoklad, že by sa v súčasnom parlamente dohodol kompromis, ktorý by umožnil konsolidovať verejné financie a zároveň prijať taký dôchodkový model, ktorý by ľuďom umožnil pripraviť sa na starobu zodpovedne a bez obáv z neustálych zmien pravidiel. „Žiaľ, ani schvaľovaná novela takú novú kvalitu neprinesie,“ uzatvára Kárász.