Učiteľky jogy na ceste do Grécka. Peši
"Kam máte namierené? Do Grécka? A peši?! To je ale bláznivý nápad." Aj takto reagujú ľudia, keď natrafia na tri kamarátky, ktoré sa pešo vybrali naprieč Európou. Sestry Christina a Anna Smutny sú spolu s Dinou Tsouluhasovou na ceste už týždeň. V nohách majú 250 kilometrov a pred sebou ďalších 1 300. Cestou do krajiny svojich predkov chcú podporiť utečencov a vyjadriť solidaritu s Grékmi, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii. V prestávkach počas putovania zadarmo učia jogu.
S nápadom podniknúť nezvyčajnú „túru“ prišla Christina. „V Grécku dnes žijú státisíce utečencov, ku ktorým sa domáci správajú hrozne. Obviňujú ich, že im kradnú prácu, nenávisť šíri aj radikálna politická strana. Keďže my tri sme už tretia generácia niekdajších utečencov z Grécka, chceli sme na tieto problémy poukázať. A takto symbolicky, cez krajiny východnej Európy, sa do Grécka vrátiť,“ vysvetlila po česky 37-ročná Christina, ktorá býva v Prahe.
Na cestu sa vydali 1. augusta, do cieľa by podľa odhadov mali doraziť za dva mesiace. Denne prejdú minimálne 30 kilometrov, niekedy je to však i 40 až 60. Trasu sa snažia vyberať tak, aby putovali po cyklistických chodníkoch. Z Brna preto zamierili do moravskej obce Pasohlávky, pri Hevlíne prekročili rakúsku hranicu a cez Ladendorf, Viedeň a Hainburg sa v stredu dostali do Bratislavy. Odtiaľ ich cesta povedie do Šamorína a Medveďova, o týždeň by mali doraziť do Budapešti. Z Maďarska sa poberú do Srbska – koncom augusta ich čaká Nový Sad, potom Belehrad a Niš. Nakoniec ešte macedónska metropola Skopje a severogrécky Solún (Thessaloniki).
To, že nejde o ľahký výlet, okúsili už na vlastnej koži, respektíve na vlastných nohách. Z boľačiek sa v stredu liečila najmä 44-ročná Kanaďanka Dina. Zo všetkých troch je vraj najrýchlejšia, no má i najviac otlakov. Zvláda to? „Cítim sa skvele. Keď kráčam, nemyslím na to. Všetku energiu sústreďujem na cieľ. Nohy mám síce zničené, ale som spokojná,“ prezradila rodáčka z Montrealu. Na podobnú záťaž nie je zvyknutá ani 29-ročná Anna, ktorá tiež žije v Kanade. Venuje sa síce tancu a bicyklovaniu, no turistike dosiaľ neholdovala.
Keďže všetky tri Grékyne sú i učiteľkami mokša jogy, cestu si spestrujú jej vyučovaním. Bez ohľadu na to, či ide o dedinu, alebo viedenský Prater. Záujem ľudí o ich bezplatné cvičenie však nie je veľký. Väčšinou sa pridá len zopár nadšencov, ako to bolo i v Bratislave. Grékyne svoju cestu totiž príliš nepropagovali. Priaznivcov majú skôr na internete. Na Facebooku si vytvorili stránku Walk to Greece, ktorej prostredníctvom sa delia o svoje zážitky. „Pre nás je to všetko nové. Vlastne si to iba skúšame. Keby sme v tom o rok pokračovali, budeme sa už vedieť lepšie pripraviť,“ vysvetlila Anna.
Kto má záujem, môže sa k nim pridať i na ceste. Teraz je ich dokopy šesť – z toho iba jeden muž, ak sa neráta vodič, ktorý im nevyhnutné veci vozí na aute. Vo Viedni sa k nim pripojili traja ľudia, v Budapešti čakajú ďalších troch, v Belehrade piatich. Nemusia s nimi absolvovať celú trasu – prejdú toľko, koľko vládzu alebo koľko im dovolia ich pracovné povinnosti. „Na záver cesty nás prídu podporiť ľudia z Kanady, ktorí si nemohli zobrať voľno na celé dva mesiace,“ zdôvodnila Anna.
Hoci putujú len týždeň, zažili už dosť. Ľudia, ktorých stretávajú, buď krútia hlavou, alebo im držia palce. Zvládli aj vyčerpávajúcu cestu pod páliacim slnkom, občas i trochu poblúdili, keď sa z obcí nevedeli dostať von na cyklistický chodník. Rakúske dedinky pri hranici so Slovenskom ich zase zaskočili tým, aké boli ľudoprázdne. Bratislava sa im však páčila. Aj keď na prehliadku historických pamiatok nebolo veľa času. Krátky oddych a ide sa ďalej.