Vystrieda Polláka Pollák?
Ak Miroslava Polláka, splnomocnenca vlády pre rómske komunity, nahradí jeho menovec Peter, poslanec parlamentu za Obyčajných ľudí, viacerí zástupcovia mimovládnych organizácií to uvítajú.
Väčšina ľudí z mimovládok, ktoré sa zaoberajú problémami rómskych komunít, sa s Petrom Pollákom aj osobne pozná.
Pracoval v občianskom združení v Spišskej Novej Vsi aj na regionálnom úrade splnomocnenca pre rómske komunity tak na východe Slovenska, ako aj v centrále v Bratislave. „Verím a dúfam, že sa ním stane. Poznám jeho ľudskú aj odbornú stránku, má na to predpoklady,“ hovorí rómska občianska aktivistka Ingrid Kosová.
Viac ako skutočnosť, či by prácu splnomocnenca aj poslanca stíhal, je z ich pohľadu dôležité, aké bude mať kompetencie a vplyv na jednotlivé ministerstvá. Aj preto avízo poslanca Polláka, že by sa mandátu nevzdal, nepovažujú za problém. „Najlákavejšie je práve to, že je poslancom parlamentu, aj keď by sa to mohlo ukázať ako slabé miesto z hľadiska kapacít a stíhania. Ale pri dobrom nastavení manažmentu by to mohol byť nový model,“ myslí si Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.
Podľa mimovládok doterajší splnomocnenci pre rómske komunity pri riešení problémov zlyhávali aj preto, že nemali dostatočnú politickú váhu a kompetencie na to, aby ovplyvňovali politiku a rozhodnutia jednotlivých ministerstiev. Ako poslanec za politickú stranu by Peter Pollák mohol mať podľa nich dostatočné politické krytie. „Doteraz bol splnomocnenec akoby vnútornou opozíciou vo vláde, ťažko sa mu presadzovali nejaké iniciatívy a zmeny,“ vysvetľuje Oravec.
Aj potenciálny kandidát na splnomocnenca Peter Pollák minulý týždeň vyhlásil, že „samotný splnomocnenec je len figúrka, ktorá je bez kompetencií a reálnej sily. Len politici môžu meniť systém“. Aj preto je podľa neho dôležité najskôr sa dohodnúť s vládnym Smerom, čo konkrétne sa v oblasti riešenia problémov rómskych komunít urobí. Pripravených má údajne 40 až 50 návrhov opatrení.
Podľa Oravca veľa bude záležať práve na tom, či budú schopní dohodnúť sa a na čom. „Od toho bude závisieť, či to bude nejaké komplexné riešenie, alebo to skončí pri súbore populistických opatrení,“ hovorí.
Kosová si nerobí ilúzie, že s novým splnomocnencom sa riešenie problémov rómskych komunít rázne zmení k lepšiemu. „Nemožno čakať, že bude prvou lastovičkou, ktorá zmení všetko k lepšiemu. Ale môže byť dobrým hlasom v rámci parlamentu, cez ktorý tam bude zaznievať rómska problematika a bude sa brať do úvahy pri prijímaní rôznych zákonov,“ dodáva.
Aj preto ak by sa pri vyjednávaniach Smeru a Obyčajných ľudí nedohodli a Peter Pollák by sa rozhodoval medzi úradom splnomocnenca a mandátom poslanca, podľa Kosovej mal by jednoznačne radšej zostať poslancom.
Riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová je skeptickejšia. Ponuka postu splnomocnenca pre Rómov opozičnej strane je podľa nej prejavom zbavenia sa zodpovednosti Smeru. „Myslím si, že otázka stojí tak, či sa nomináciou Petra Poláka na post splnomocnenca docieli, že budeme mať menej osád, alebo či rómske deti budú vzdelanejšie, či sa chudobní ľudia zamestnajú a pod. Nemyslím si, že to dokáže a takúto silu nemá ani strana Obyčajných ľudí,“ hovorí bývalá splnomocnenkyňa.
Peter Pollák by mal podľa nej využívať pozíciu poslanca na presadzovanie zásadných vecí cez parlament a získavať pre ne politickú podporu a nie pôsobiť ako úradník. „V kombinácii so silným splnomocnencom môže urobiť oveľa viac,“ dodáva Orgovánová.
Prácu terajšieho splnomocnenca nechcela hodnotiť, keďže stále pôsobí vo funkcii. „Je to jedna z najťažších pozícií a určite urobil množstvo úradníckej práce. Napriek tomu si myslím, že nespôsobil nejaké zásadné zmeny, ktoré by boli prínosom k téme,“ dodala Orgovánová.
Terajší splnomocnenec v súčasnosti rieši technické problémy s delimitáciou úradu, ktorý má od septembra prejsť pod ministerstvo vnútra. Odporúčania svojmu potenciálnemu nástupcovi zatiaľ nechcel dávať. Problém pri presadzovaní konkrétnych iniciatív však podľa neho súvisí skôr s politickou vôľou ako so samotnými kompetenciami.