Leto sa ešte nerozlúčilo
Slovensko zažilo leto, ktoré sa zrejme zaradí k zatiaľ najteplejším v histórii meraní. Teplé počasie s teplotami od 26 do 32 stupňov má podľa predpovedí pokračovať aj v prvých septembrových dňoch, zhoršenie sa predbežne predpokladá v druhej polovici týždňa.
O tom, či bude tento rok babie leto, však meteorológovia zatiaľ nechcú špekulovať.
Podľa klimatológa Pavla Faška z SMHÚ celá letná sezóna bola tento rok dlhá, typický letný charakter počasia sa začal už na konci apríla. Ak sa potvrdia predbežné odhady, teplejšie ako toto leto bolo len v roku 2003, keď celková priemerná teplota za jún, júl a august v Hurbanove dosiahla 23,1 stupňa. Nie je však vylúčené, že pri hodnotení širšieho obdobia od marca do začiatku jesene sa toto obdobie ukáže ako najteplejšie v histórii. "Zatiaľ je to však odhad,“ zdôrazňuje Faško.
Z pohľadu klimatológa však vo všeobecnosti platí, že okrem februára sú tento rok všetky mesiace výrazne "nadnormálne teplé“.
Navyše chýba voda. „Hlavne v niektorých oblastiach, najmä na juhozápade Slovenska, v južnej polovici Záhorskej nížiny, na juhu stredného Slovenska, ale aj na juhovýchode, bolo zrážok veľmi málo,“ hovorí Faško.
Aj preto ho neprekvapuje, že v niektorých oblastiach na Slovensku začína v studniach chýbať voda. „Nedostatok zrážok trvá fakticky od začiatku minulého roka, čo je viac ako jeden a pol roka. V podstate sa striedajú dlhé obdobia, keď je zrážok málo, s kratšími, keď sú zrážky v normále,“ upozorňuje Faško. Navyše je veľmi teplo. „Výpar je tak silný, že klesajú aj podzemné vody. Z mála zrážok sa prostredie nemôže tak zásobovať, aby sa hladina vody stabilizovala,“ dodáva klimatológ. A keď je prostredie vyprahnuté, aj tvorba zrážok neprebieha tak ako v podmienkach, keď je dostatok vlhkosti.
Ani klimatológ nechce špekulovať, ako dlho potrvá letné počasie. Ako však dodáva, v uplynulých rokoch badať na Slovensku tendenciu, že charakter počasia sa zvykne na jar i na jeseň veľmi rýchlo zmeniť. „Na jar dochádza k výraznému rýchlemu prechodu od chladného neskoro zimného charakteru počasia k pokročilo jarnému. Na jeseň to býva ešte nápadnejšie. Dlho trvá obdobie, keď sa vyskytujú ešte tropické teploty, a potom sa zvykne dosť zásadne ochladiť,“ hovorí.
V zatiaľ najteplejšom lete v roku 2003 prišiel zlom na konci augusta. Pred dvadsiatimi rokmi, keď meteorológovia zaznamenali najteplejší august v histórii, sa ochladilo presne 1. septembra. „S pribúdajúcimi rokmi je badať, že letné počasie akoby sa posúvalo do začiatku jesene a zlom nastáva neskôr,“ tvrdí klimatológ. Príkladom je aj minulý rok. Vlani letný charakter počasia trval až do začiatku októbra.