Slovensko má len deväť veľvyslankýň
Aj v diplomatických službách sa prejavuje nerovnosť medzi mužmi a ženami. Slovensko má vo svete 70 ambasád a stálych misií, na poste veľvyslankyne však zastupuje Slovensko len päť žien. Celkovo v rámci slovenskej diplomacie dosiahlo najvyššiu diplomatickú hodnosť veľvyslankyne zatiaľ deväť žien, čo je necelých 2,5 percenta všetkých žien zamestnaných na ministerstve.
Podľa štúdie, ktorú pred dvoma rokmi vypracoval Poľský inštitút medzinárodných vzťahov, Slovensko patrí v rámci EÚ ku krajinám s najnižším zastúpením žien na poste veľvyslankyne. Ženy veľvyslankyne tvorili necelých osem percent zo všetkých vedúcich ambasád a misií. Dnes podľa prepočtov ministerstva tvoria ženy osem percent všetkých vyslaných veľvyslancov – päť žien je na poste veľvyslankyne, dve sú dočasne poverené vedením ambasády, resp. stálej misie.
Ministerstvo si je pritom vedomé svojich záväzkov v oblasti rodovej rovnosti. Vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že je viazané Národným akčným plánom rodovej rovnosti na roky 2010–2013 a zámerom dosiahnuť vyvážené postavenie a zastúpenie žien a mužov v rozhodovacích pozíciách. Počet žien na vyšších pozíciách podľa vyjadrenia ministerstva rastie. „V podmienkach ministerstva je zvyšovanie zastúpenia žien vo veľvyslaneckých (rozhodovacích) pozíciách rastúcou tendenciou,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytla šéfka tlačového odboru Renáta Goldírová.
Zvyšovanie počtu žien na rozhodovacích pozíciách však podľa vyjadrenia ministerstva súvisí s tým, že kým napríklad pri vzniku ministerstva nebola v riadiacej funkcii ani jedna žena, teraz má ministerstvo tri generálne riaditeľky a riaditeľku kancelárie štátneho tajomníka. Tretinu vedúcich postov obsadili ženy. „Celkovo zo 79 vedúcich postov je v rámci rezortu 27 postov obsadených ženami,“ uvádza sa v stanovisku.
Len o málo lepšie je na tom európska diplomatická služba, ktorá patrí pod úrad Vysokej komisárky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Spomedzi 141 delegácií, ktoré má EÚ vo svete, je na poste vedúcej zastúpenia len 22 žien, čo je 15,6 percenta. „Od roku 2009 sa počet vedúcich zastúpení zdvojnásobil, v roku 2009 ich bolo 11,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa Ashtonovej Maja Kocijančič. Ženy – veľvyslankyne EÚ – sú aj v takých krajinách, ako je Irak, Libanon, Jemen, Čad či Tunisko.
V centrále európskej diplomatickej služby robí na manažérskych postoch 22 žien. „Vysoká komisárka je odhodlaná ich počet zvýšiť. Pravidelne dáva najavo želanie mať viac ženských kandidátok na vyššie pozície vrátane úrovne vedúcej zastúpenia,“ dodáva hovorkyňa. Európska diplomatická služba by pritom pri výbere kandidátov mala brať do úvahy nielen pravidlo zabezpečenia rodovej rovnosti, ale aj geografickej vyváženosti, teda zvyšovania zastúpenia diplomatov a diplomatiek z nových členských štátov.
Viac slovenských diplomatiek so skúsenosťami z vyšších riadiacich pozícií by mohlo pomôcť zvýšiť ich šance na úspech aj pri presadení sa na úrovni európskej diplomatickej služby. Do riadiacich pozícií európskej diplomatickej služby môžu byť nominovaní tak zamestnanci inštitúcií EÚ, ako aj národných diplomatických služieb.
Ako upozornila štúdia poľského inštitútu, EÚ mala jeden z najnižších podielov žien na postoch veľvyslankyne. Menej ako EÚ ich malo len Belgicko, Slovensko, Nemecko a Taliansko. Niektoré krajiny ako Maďarsko, ktoré tiež zastupujú na úrovni veľvyslancov hlavne muži, údaje nedodali. Naopak, podľa štúdie vysoký podiel žien veľvyslankýň majú škandinávske a pobaltské krajiny. Najviac – vyše tretinu žien veľvyslankýň – majú Fíni. Švédsko reprezentujú ženy veľvyslankyne na takmer 30 percentách ambasád, Lotyšsko na vyše 22,5 percenta.
Podľa poľskej štúdie v prípade európskej diplomatickej služby neobstojí ani argument, že ženských zamestnankýň nie je dosť na to, aby zodpovedali potrebám diplomatickej služby. Ženy totiž vo väčšej miere ako muži pracujú na nižších úradníckych pozíciách.
„Nízke zastúpenie žien na úrovni veľvyslankýň sa dá vnímať aj ako súčasť širšieho problému. V Európskej komisii pracuje približne 51,6 percenta žien, väčšinou ale na najnižších úradníckych postoch. Post vedúceho delegácie patrí k najvyšším,“ uvádzajú Ryszarda Formuszewicz a Jakub Kumoch v štúdii o európskej diplomatickej službe. Ďalšia vec je, že v európskej diplomatickej službe dominujú muži. Podľa údajov spred dvoch rokov ženy tvorili vyše 37 percent zamestnancov.
Aj podľa bývalej vedúcej zastúpenia EÚ v Kanade a neskôr v Indii európska diplomatická služba potrebuje viac žien na postoch vedúcich delegácií. „Nehovorím to pre nejaký planý pojem rovných príležitostí, hovorím z vlastnej skúsenosti. Žena veľvyslankyňa dáva Európe novú tvár v mnohých situáciách,“ uviedla Danièle Smadja, pôvodom z Francúzska.
Hovoriť z pozície veľvyslanca EÚ alebo nejakej európskej demokracie o právach žien najmä v rozvojových krajinách tiež môže znieť presvedčivejšie, ak o nich hovorí žena.