KDH má ďalší problém: Hrušovský či Čarnogurský?
Otec zakladateľ alebo jeho nástupca na čele hnutia? Kresťanskí demokrati stoja pred vnútornou dilemou, ako sa postaviť k prezidentskej kandidatúre svojho zakladateľa a dnes radového člena Jána Čarnogurského. Ich problém je o to väčší, že ako o možnom spoločnom kandidátovi pravice sa neoficiálne hovorí aj o súčasnom poslancovi KDH Pavlovi Hrušovskom.
KDH tak musí hľadať odpoveď, ako sa bude deliť voličská podpora v boji o Prezidentský palác a či je pripravené znášať aj politické náklady za výčitky o trieštení nielen kresťanskodemokratického, ale aj celého opozičného priestoru.
„Vyviniem maximálnu snahu, aby sa pravicové sily netrieštili, ale, naopak, viac spolupracovali a ponúkali alternatívu voči vládnucemu Smeru,“ povedal Pravde predseda KDH Ján Figeľ.
Podľa neho zatiaľ žiaden z možných kandidátov na prezidenta nepotvrdil definitívne záujem kandidovať. Dodal, že Rada KDH mu dala mandát viesť rokovania s opozičnými stranami s cieľom nájsť spoločného kandidáta pravice, ktorý bude schopný zvíťaziť.
Podobne sa vyjadril aj podpredseda KDH Pavol Abrhan s tým, že oficiálne rokovania s SDKÚ a Mostom – Híd sa ešte neuskutočnili. „Všetko ostatné sú úvahy, ktoré môžu byť opodstatnené, ale žiadne iné rozhodnutia sa neurobili,“ poznamenal.
Otvorenejšia bola europoslankyňa za KDH Anna Záborská. „Myslím, že v istom zmysle slova by to bol problém. Nakoniec, uvedomuje si to väčšina ľudí v KDH, a preto teraz robiť akékoľvek závery je predčasné,“ podotkla.
Ján Čarnogurský hovorí, že nebude kandidátom KDH, ale do volieb pôjde nezávislý na základe podpisov občanov a s nezávislým programom. „Z toho hľadiska je pre mňa druhoradé, či KDH bude mať nejakého vlastného, alebo spoločného straníckeho kandidáta,“ povedal Pravde. Chce byť prezidentom všetkých občanov, aby „prezident nebol bojovníkom pravice proti ľavici a naopak“.
Čarnogurský, ktorý chce ponúkať taký program, aby oslovil aj voličov z ľavicového prostredia, svoju kandidatúru ešte definitívne neoznámil. V KDH ju mnohí vnímajú takmer ako hotovú vec. V najbližších dňoch vyzve na prihlásenie sa ľudí a skupín po celom Slovensku, ktorí budú ochotní ho podporovať a krátko po tom začne zbierať aj podpisy.
Podľa politológa Michala Horského sa KDH ocitá v podobnej situácii ako pred rokmi. Hovorí, že vtedy vedenie hnutia s nevôľou podporilo Ivetu Radičovú, ale priaznivci KDH hlasovali za už bývalého člena Františka Mikloška, ktorý bol s kresťanskými demokratmi bytostne spojený. „Ľavicoví voliči sa potešili, že pomáha potopiť kandidáta pravice a niečo analogické sa môže zopakovať aj teraz,“ mieni Horský.
Politológ Juraj Marušiak predpokladá, že časť voličov KDH bude mať problém, koho vlastne podporiť. „Je to dosť neštandardné, keď zakladateľ strany si robí vlastnú politiku, pričom zostáva v strane. Trochu to pripomína pozíciu Miloša Zemana a Václava Klausa. Najprv sa stali vnútri strany istými disidentmi, začali uskutočňovať svoje vlastné zámery a napokon došlo aj k otvorenému rozkolu,“ hovorí politológ. Ak by sa podľa Marušiaka chcelo KDH dištancovať od Čarnogurského, malo by potom veľký problém, ako definovať vzťah k tajnej cirkvi a katolíckemu disentu, z ktorého KDH vzišlo. „Odstrihli by si tak svoje korene,“ dodal Marušiak.
Predstavitelia SDKÚ Pavol Frešo a Mostu Béla Bugár nedávno v TA 3 povedali, že Pavol Hrušovký by bol dobrý kandidát. Zároveň však zhodne tvrdia, že téma nie je uzatvorená a že sa chcú dohodnúť na jednom mene. SaS o menách zatiaľ nechce hovoriť. Opakuje, že by to nemal byť bývalý komunista a spolupracovník ŠtB. V radoch SaS má veľké sympatie zakladateľ Dobrého Anjela Andrej Kiska. Aj on len kandidatúru zvažuje.
Ako možný kandidát Smeru sa spomína jeho predseda Robert Fico. Stanovisko Smeru bude známe až na budúci rok v decembri na sneme. Fico sa preto odmieta touto témou zapodievať. Podľa Marušiaka si Smer necháva otvorený manévrovací priestor a záleží tiež na tom, ako sa mu bude dariť vo vláde.
Voľby budú až na jar v roku 2014, ale pre pravicu je to horúca téma. Europoslankyňa Záborská vníma odlišnosť pozícií Smeru a opozície. Kým Smer je sám, tak v opozícii je viacero strán, ktoré musia podľa Záborskej hľadať zhodu, a preto je prirodzený aj možný politický konflikt.