Dotovanej práce pre mladých bude menej
Septembrovú štatistiku nezamestnanosti opäť zhoršili študenti, ktorí na úrady práce zamierili po skončení letných prázdnin. Z celkového počtu viac ako 402-tisíc nezamestnaných, je až 135-tisíc mladých ľudí do 29 rokov. V porovnaní s augustom sa táto skupina nezamestnaných rozšírila o 7-tisíc ľudí.
Ministerstvo práce si vzalo za prioritu vyriešiť situáciu mladých ľudí, ktorí sa po škole ocitajú bez práce. Ohlasované tri projekty, cez ktoré mal štát pre nich zadotovať pracovné miesta, stále nefungujú.
Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš pripustil, že projekty, o ktorých minister hovoril ešte v júli, majú meškanie. Zároveň dodal, že namiesto pôvodne predpokladaných 14,5-tisíca podporených pracovných miest ich už rezort mieni vytvoriť o tritisíc menej.
„Mierne zdržanie spôsobilo predĺženie konzultácií so zástupcami Európskej komisie, ako aj formálne odsúhlasenie presunu peňazí medzi operačnými programami až v septembri,“ zdôvodnil meškanie Ondruš. Projekty sú podľa neho hotové, teraz už ministerstvo podniká kroky potrebné na zverejnenie výzvy, na základe ktorej sa uvoľnia peniaze pre úrady práce.
Znížený počet pracovných miest štátny tajomník zdôvodnil tým, že štátna dotácia, ktorú by mal zamestnávateľ v rámci projektov dostať za každého zamestnaného vo veku do 29 rokov, je viazaná na minimálnu mzdu. A tá sa od januára 2013 zvýši zo súčasných 327,20 na 337,70 eura.
Minister práce Ján Richter ešte začiatkom leta zverejnil štart projektov uplatnenia asi 2 000 mladých v autodoprave, ďalších 7 500 v malých a stredných podnikoch a 4 960 v obecných a regionálnych samosprávach. Miesta avizoval zriadiť do konca budúceho roku. Štát by ich mal podporovať za prísnych podmienok. Zamestnávateľ, ktorý ich nesplní, bude musieť poskytnuté dotácie vrátiť.
Na pokrytie nákladov na vznik pracovných miest sa podľa Richtera malo vyčleniť 70 miliónov eur aj presunom eurofondov, ktoré neboli vyčerpané na iné účely. Ako potvrdil hovorca ministerstva Michal Stuška, s touto sumou je možné rátať aj aktuálne.
Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov ohlásené projekty prinajmenšom nie sú celkom domyslené. „Neviem, kto vymyslel plán zamestnať dve tisícky mladých v autodoprave. Veď dopravcovia už teraz hlásia, že nemajú dosť objednávok,“ pripomína. Zlepšiť stav v nezamestnanosti mladých, ako hovorí Hošták, si žiada odstrániť roky známe a vlečúce sa problémy. Napríklad zlý školský systém, ktorý produkuje skôr klientov pre úrady práce.
Ďalším nástrojom, ktorý by mohol zlepšiť uplatnenie mladých na trhu práce, je absolventská prax. Podľa Ondruša by však ministerstvo ocenilo, keby zamestnávatelia pred absolventskou praxou uprednostnili tri projekty zamestnávania. „Pre samotných mladých je to lepšie riešenie nielen preto, že môžu viac zarobiť, ale najmä preto, že na pracovnom mieste môžu zotrvať dlhšie, čiže aj prax získajú väčšiu,“ hovorí.
Pripomína, že mladí na absolventskej praxi nie sú v riadnom zamestnaneckom pomere, ide len o formu aktivácie, keď šesť mesiacov pracujú pre niektorú firmu či inštitúciu. Pri zamestnaní cez projekty sa mladý človek stane ozajstným zamestnancom so všetkými právami, povinnosťami, sociálnou aj pracovnoprávnou ochranou. Nedostane príspevok, ale riadnu mzdu. Navyše získa pracovné miesto na 1,5 až dva roky.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti si myslí, že problém nezamestnanosti mladých sa niekedy aj preceňuje. „Štatistiky nijako nezohľadňujú, koľko z mladých uchádzačov o prácu napríklad diaľkovo študuje,“ hovorí. Omnoho väčšou slovenskou traumou je podľa neho dlhodobá nezamestnanosť. A fakt, že v rámci nej sa neustále zvyšuje podiel absolútne nezamestnateľných ľudí mladších ako tridsaťročných.
Recepty na zlepšenie situácie odporúča Páleník stále rovnaké: Zmeniť školský systém tak, aby odrážal reálne potreby pracovného trhu. Pre absolventov škôl pripraviť inak nastavenú absolventskú prax vo forme klasického zamestnania s možnosťou predĺženia na neurčito. Pre dlhodobo nezamestnaných, mladých aj starších, zaviesť inkluzívny trh, aby aj tí úplne nekvalifikovaní mohli začať pracovať za mzdu aj nižšiu ako minimálnu bez toho, aby stratili nárok na dávky v hmotnej núdzi. Veľký potenciál vidí aj v podpore inkubátorov pre mladých podnikateľov či v „striebornej ekonomike“, kde by sa starostlivosťou o rastúci počet seniorov mohli uplatniť tisíce mladých.
Ako chcela vláda v júli riešiť nezamestnanosť mladých
* pomocou asi 70 miliónov eur z eurofondov plánovala vytvoriť 14 460 pracovných miest pre ľudí do tridsiatky, financie chcela zabezpečiť aj presunmi zdrojov medzi jednotlivými eurofondmi
* predstavila už aj tri konkrétne projekty, podľa nich
* 2 000 pracovných miest pre mladých majú vytvoriť a aspoň dva roky udržať autodopravcovia, štát im uhradí cenu práce a vyškolenie nových zamestnancov (náklady 10 miliónov eur)
* 7 500 miest majú vytvoriť malé a stredné podniky do 250 zamestnancov, štát im za to sľúbil uhradiť 95 percent nákladov na mladých zamestnancov počas prvého roka, podmienkou je, že firmy im pracovné miesta udržia ešte prinajmenšom ďalší polrok (náklady 40 miliónov eur)
* 4 960 miest vo forme verejnoprospešných prác majú vytvoriť obecné či regionálne samosprávy, v cieľovej skupine by však okrem mladých mali byť aj uchádzači o zamestnanie starší ako päťdesiatroční, keďže sú takisto ťažko zamestnateľní (náklady 20 miliónov eur)
* mzdy pracovníkov zamestnaných cez takto podporené projekty majú mierne prevyšovať minimálnu mzdu, pričom rezort práce zamestnávateľovi zaplatí minimálny zárobok a zvyšok musí doplatiť on podľa kvalifikácie a zaradenia pracovníka, plošne vyplácaná minimálna mzda by podľa názoru Európskej komisie nebola pre uchádzačov motivujúca
* ak firmy svoje záväzky voči štátu a zamestnaným pracovníkom nesplnia, budú musieť poskytnuté peniaze v plnom rozsahu vrátiť
* dnes však už vláda hovorí len o vytvorení 11,5 tisíca pracovných miest (zdôvodňuje to valorizáciou minimálnej mzdy), projekty majú odštartovať v najbližších dňoch, plný počet plánovaných miest sa má vytvoriť do konca roka 2013
Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR