Retro spája generácie
Keď koncom týždňa zájdete na jeden z retrovečierkov, ktoré sa v poslednom čase konajú vo viacerých slovenských mestách, ocitnete sa na stretnutí archeológov dvadsiatnikov. Viac ako paleolit či stredovek ich však zaujímajú 60. či 80. roky.
A nevykopávajú pästné kliny, ale prehrabávajú šatníky rodičov a starkých. Kedysi všedná, či dokonca zaznávaná móda a dizajn druhej polovice 20. storočia prežívajú v posledných rokoch svoju renesanciu.
„Napríklad československý dizajn zo 60. rokov sa na burzách stáva takmer nedostupným a dosahuje občas také cenové relácie ako umenie starších historických období,“ povedala pri otvorení výstavy Štýl a móda 60. rokov Gabriela Podušelová zo Slovenského národného múzea. V čom to je, že tieto predmety vyvolávajú taký záujem? A je módna vlna retra iba záležitosťou súčasnej mladej generácie? Zisťovali sme medzi ľuďmi, ktorí zo starých materiálov tvoria nové, i medzi tými, ktorí vystavujú či zbierajú tie staré.
Leonardo da Vinci by bol hipster
Ak hovoríme o módnej vlne retra, teda o fascinácii mladých ľudí dizajnom a módou, ktoré vznikali v období, keď ich rodičia nemali väčšinou ani toľko rokov, čo oni dnes, spomína sa najmä subkultúra hipsterov. Tí sú síce mnohými považovaní za pozérskych narcisov, treba však uznať, že hipsteri svojím záujmom a snahou odlíšiť sa pomáhajú objavovať zaujímavé inšpirácie vo viac či menej zabudnutej nedávnej histórii.
Ak sa však niekomu zdá, že retro vymysleli práve hispsteri, poriadne sa mýli. Ako veľmi? Prinajmenšom o niekoľko storočí. Marta Janovíčková, kunsthistorička a spoluautorka knihy Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí, spomenie pri retre najskôr – renesanciu. Išlo vlastne o znovuobjavenie antiky – ako napríklad vo viacerých vynálezoch Leonarda da Vinciho, povedzme pri bojových vozoch. „A ak chcete novší príklad, pozrite sa napríklad na druhú polovicu 19. storočia. Vtedy sa v móde postupne zrekapitulovali všetky dovtedajšie historické obdobia,“ uviedla.
Nešlo pritom len o okrajové módne vlny, vtedajšie retro patrilo k hlavným prúdom v architektúre, móde, dizajne a mnohých ďalších odvetviach. Spätné objavovanie minulosti podnietili najmä svetové výstavy (ktoré sa konajú nepravidelne práve od polovice 19. storočia). Viaceré z nich sa upínali k nejakému historickému štýlu. „To opakovanie funguje ustavične. Občas sa objaví niečo nové, ako povedzme minisukne v 60. rokoch, ale potom sa opäť začne čerpať z minulosti,“ mieni Janovíčková.
Odkaz 60. rokov prežíva dodnes
Z minulosti čerpá aj najnovšia výstava Slovenského národného múzea v Bratislave – Štýl a móda 60. rokov. Ale len na prvý pohľad. Autori tvrdia, že osloví tri generácie. Ľudí vo veku okolo osemdesiat rokov, ktorí si v tomto štýle kedysi sami zariaďovali domácnosti. Päťdesiatnikov, ktorí si na vystavené kusy budú spomínať z detstva. A dvadsiatnikov, ktorí tieto artefakty zažili možno odložené na chate či u starých rodičov.
Faktom však je, že niektoré predmety nepôsobia historicky a oslovia aj „násťročných“, ktorí s nimi nemali už ani sprostredkovaný kontakt. V časti výstavy, kde sú odprezentované celé zariadené izby, sa napríklad nachádza chladnička s oblými tvarmi a masívnou kovovou rúčkou. Presne takú, len vybavenú modernou technológiou, dnes predávajú v elektre ako dizajnový kúsok. Z vystavených filmových plagátov zase čerpajú nápady aj súčasní autori pri propagácii komerčných akcií. A mohli by sme pokračovať.
„Prečo bol ten dizajn nadčasový? Je to v jeho estetike,“ myslí si spoluautor výstavy Peter Timföld, ktorý je aj zberateľom. „Dizajn vychádzal z výstavy Expo 58 v Bruseli. Československo tam zabodovalo. Išlo o biomorfné tvary, bez hlbokých reliéfov či historizujúcich kučierok. Nevyznačovali sa ostrými farbami, ale príjemnými pastelovými,“ vysvetľoval. Zároveň však dodal, že tento dizajn vtedy neoslovoval široké vrstvy. Podobne ako dnes – moderné zaujalo v čase vzniku skôr intelektuálne a umelecké kruhy.
Barokové vázy verzus horčičiaky
Výstava v Slovenskom národnom múzeu, ktorá potrvá trištvrte roka (do 15. septembra) voľne nadväzuje na expozíciu Naše bývanie v 50. rokoch. Nebola teda vytvorená, aby nadbiehala publiku, ktoré je stále lačné po retre. Jej autori sa snažili nájsť dostatočne veľké priestory na svoju výstavu už viacero rokov. Prečo však považujú za dôležité ukazovať predmety, pri ktorých si takmer každý návštevník povie „aha, to sme mali u babky“ či „pozri, to máme stále doma…“? „Lebo mnoho ľudí zároveň dodá – ale už sme to vyhodili,“ hovoril s úsmevom hlavný autor výstavy Pavel Habáň. „Práve preto, že tie predmety prídu ľuďom banálne, nie je snaha ich zachovať. Poviem to tak – barokových váz sú plné múzeá. Ale koľko ešte ostalo horčičiakov z 50. rokov? Aj preto by táto výstava mala stimulovať k zberu a archivovaniu predmetov z druhej polovice 20. storočia. Aby sa záujmy múzeí nekončili – ako to je už roky – pri konci druhej svetovej vojny,“ pokračoval Habáň.
Starý dizajn a móda však nemusia končiť len v múzeách. Keď sa virtuálne opäť vrátime na retrovečierok s mladými „archeológmi“, môžeme okolo seba vidieť aj hŕbu ľudí oblečených v originálnych kúskoch, ktoré sú mixom povedzme 60. a 90. rokov. Alebo akejkoľvek inej bláznivej kombinácie. Keď sa nadšenie pre staré materiály spojí s kreativitou, dávno odložené predmety a látky začínajú žiť nový život. Ako napríklad štyri staré československé poštové vrecia s fešáckou trikolórou.
Posmrtný život poštových vriec
„Asi rok a pol nám tu ležali, kým sme z nich napokon vyrobili kolekciu tašiek. Rýchlo sa vypredala,“ prezradili Nina Marčeková a Illah Van Oijen, ktoré stoja za značkou Fashion Recycling Lab (FRL). Ako jedny z prvých začali dnes veľmi populárnu výrobu oblečenia, ale aj doplnkov a bižutérie zo starých materiálov. Ony samy sa však nesnažia tvoriť retro. „Vyrábame síce zo starých materiálov, ale niečo nové, originálne. Boli by sme rady, keby to bolo nadčasové,“ vyznali sa.
Kým výstava o šesťdesiatych rokoch je skôr oslavou kvalitného dizajnu, prerábky v podaní FRL dokážu dať ľudskú tvár aj zaznávaným materiálom či odevom. Čo napríklad stelesňuje obdobie normalizácie viac ako príšerné uniformné pánske saká? A pritom dizajnérky s nimi pracujú veľmi rady. Menia ich na nepoznanie. Aj keď – nie celkom. „Keď sa zastavia pri našom predajnom stánku nejakí päťdesiatnici, občas sa čudujú, ako sme dokázali dať novú funkciu starým veciam, na ktoré sa pamätajú, ktoré nosili,“ hovorí Marčeková.
V ich tvorbe možno nájsť aj rôzne veľavravnejšie odkazy na roky minulé. Náušnice vyrobené z vyznamenaní ROH či odznaky zo starých máp s dnes už neplatnými názvami ulíc alebo povedzme zo strán novín Pravda z roku 1948. „Nepoužívame to účelovo, pretože je to v súčasnosti trend. Najskôr to musí inšpirovať nás. V tých Pravdách som napríklad so záujmom listovala, učila som sa tak lepšie po slovensky a popri tom vytvárala odznaky,“ hovorí Van Oijen, ktorá pochádza z Holandska.
Bombardiaky okamžite vypredali
Marčeková a Van Oijen sa považujú za akési módne dídžejky, miešajú dekády bez ladu a skladu. A hoci sa snažia vytvárať originálnu novú módu, aj ony sa občas inšpirujú minulosťou. Kedysi napríklad vytvorili rukávniky, ktoré sa u nás dlhé roky nenosili. Naposledy zase zabodovali s kolekciou bombarrdiakov, ktoré ušili zo starých pánskych košieľ. „Predávali sme ich na akcii Urban Market a vypredali sa už na druhý deň,“ odpovedali na otázku, či sa zákazníčkam nezdali staromódne.
Očarenie starým prežíva v tomto období naozaj rozmach. A v podstate spája generácie. Aj keď každá má iné pohnútky – staršia nostalgiu, mladšia zvedavosť. Ako však poznamenal aj autor výstavy o 60. rokoch Pavel Habáň – bol na to najvyšší čas. Pomaly totiž odchádza generácia, ktorá nielen užívala, ale aj tvorila dizajn 60. či 70. rokov. Je fajn, že aj ošiaľ retrom pomáha uchovávať historickú etapu ešte aj cez osobné svedectvá autorov týchto nadčasových dizajnov.