Nemocnice budú šetriť aj prepúšťaním
Štátne nemocnice musia šetriť. Plán ako na to im pripravilo ministerstvo zdravotníctva, ktoré ich chce za dva roky dostať zo straty do plusových čísel. Nemocnice tak budú musieť prepúšťať zamestnancov, nakupovať lacnejšie lieky, znížiť náklady na prevádzku a vyberať viac na poplatkoch. V strate sú takmer všetky nemocnice, najhoršie je na tom Univerzitná nemocnica Bratislava.
Znižovať straty štátnych nemocníc začal rezort ministerstva zdravotníctva reštrukturalizačnými opatreniami už vlani. Zo straty 156 miliónov eur sa podľa ministerky Zuzany Zvolenskej nemocnice dostali v minulom roku na úroveň 116 miliónov. Hospodárenie sa najviac podarilo zlepšiť univerzitnej nemocnici v Košiciach, fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici a Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Ostatné nemocnice by sa nimi mali inšpirovať. „Máme ambíciu sa dostať v roku 2015 v celkovom hospodárskom výsledku na úroveň nuly," tvrdí generálny riaditeľ sekcie financovania Ministerstva zdravotníctva SR Viktor Očkay.
Košická univerzitná nemocnica ušetrila na liekoch zlúčením aj zrušením niektorých oddelení a prepúšťaním zamestnancov. „V dôsledku racionalizačných opatrení má nemocnica o 330 zamestnancov menej,“ vysvetľuje hovorkyňa fakultnej nemocnice Ladislava Šustová. Odišli nezdravotnícki a prevádzkoví pracovníci, ale aj päť sestier a 45 lekárov. Traja lekári odišli pre nadbytočnosť, mnohí z nich mali podľa hovorkyne len čiastočné úväzky a viacerí boli v dôchodkovom veku. Nemocnica tiež zlúčila I. a III. internú kliniku, zrušila II. gynekologickú kliniku a vytvorila gynekologické oddelenie, ktoré sa spojilo s oddelením jednodňovej ambulantnej starostlivosti. Pripravuje presťahovanie Ústavu patológie do vlastných priestorov, čo by malo priniesť úspory na nájomnom.
Na liekoch košická nemocnica ušetrila milión eur. „Lieky sa objednávajú v dvojtýždňových intervaloch a podľa potreby sa presúvajú medzi jednotlivými oddeleniami a klinikami,“ vysvetľuje Šustová nový systém. Zaviedli sa 24-hodinové príslužby farmaceutov na telefón, sprísnili limity na spotrebu liekov, využívajú generiká, uprednostňujú centrálne nákupy prostredníctvom zdravotných poisťovní a sprísnili kontroly pohybu liekov.
Okrem týchto opatrení košická nemocnica zvýšila tržby o takmer 700-tisíc eur. Išlo o poplatky napríklad za nadštandardné izby a liečenie cudzincov. Celkový dlh nemocnice k 31.12.2012 je podľa hovorkyne 40 miliónov eur a racionalizačnými zmenami môže nemocnica ročne ušetriť 860-tisíc eur.
Vlani prepúšťala aj fakultná nemocnica v Banskej Bystrici, ušetrila na tom viac ako 100-tisíc eur mesačne. Na liekoch v druhom polroku podľa údajov nemocnice ušetrili 300-tisíc eur. Zmenami vo vykurovaní či vyškolením vlastných pracovníkov na opravy elektriky ušetrili viac ako 120-tisíc eur.
Dlhy bratislavskej univerzitnej nemocnice tvoria polovicu z celkového dlhu všetkých nemocníc, čo je približne viac ako 50 miliónov eur. Zdravotnícky rezort pre najväčšiu nemocnicu na Slovensku riešenie zatiaľ nechce prezradiť. "V Bratislave sa momentálne vykonáva analýza, až potom budeme schopní vyhodnotiť situáciu a nastaviť optimálne procesy,“ skonštatoval Očkay.
Drvivú väčšinu svojich príjmov dávajú nemocnice na mzdy pre zamestnancov, v niektorých zariadeniach je to až 95 percent z príjmov. Podľa ministerstva zdravotníctva by optimálne na platy nemalo ísť viac ako 67 percent. Nemocnice najviac dlhujú Sociálnej poisťovni, za zdravotnícky materiál, energie aj lieky.