Pracovné agentúry posúdi Brusel
Opakované zamestnávanie na dobu určitú nový Zákonník práce síce obmedzil, z povinnosti riadiť sa prísnejšími pravidlami však vyňal agentúry dočasného zamestnávania.
Namiesto toho, aby s agentúrami „urobil poriadok“, keďže väčšina z nich sa na trhu práce správa často neeticky, im priestor pôsobnosti skôr rozšíril. Tento stav odmietajú tolerovať odborári, ktorí plánujú obrátiť sa na Brusel.
Na Európskej komisii mienia odborári napadnúť Slovensko za to, že do svojej legislatívy nesprávne prevzalo európsku smernicu o agentúrnej práci. Ustanovenie o výnimke pre agentúry žiadajú z pracovného kódexu vypustiť. Znamenalo by to, že pracovný pomer na určitý čas by sa nielen s riadnym, ale aj s agentúrnym zamestnancom dal uzatvoriť najdlhšie na dva roky a predĺžiť či opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
„Nemôžeme ďalej prehliadať, ak niektoré agentúry ľudí doslova zneužívajú. Ak oproti kmeňovým zamestnancom firmy dostávajú polovičné mzdy. Ak ich zamestnávateľ zavolá do práce a po hodine im oznámi, že ich už nepotrebuje. Alebo ak dostávajú výplatu v gastrolístkoch, ktorými hypotéku určite nevyplatia,“ zdôvodnil zámer odborárov šéf odborového zväzu KOVO Emil Machyna.
Podľa Machynu sa chcú odborári na európsky orgán obrátiť preto, že nenašli pochopenie u partnerov z tripartity. Dnes plánujú na túto tému posledný raz rokovať so štátnym tajomníkom rezortu práce a sociálnych vecí Branislavom Ondrušom. „Máme to celé pripravené. Ak sa nám nepodarí dohodnúť, okamžite to pôjde na Európsku komisiu,“ doplnil Machyna.
„Prirodzene, ak má ktorýkoľvek jednotlivec alebo skupina pocit, že členský štát v určitej oblasti porušuje právne predpisy únie, môže Európskej komisii zaslať sťažnosť. Komisia ju posúdi a môže príslušnú krajinu vyzvať, aby urobila potrebné opatrenia vedúce k odstráneniu problému,“ skonštatovala Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia zastúpenia komisie na Slovensku.
Fungujúcich sprostredkovateľských agentúr je dnes na Slovensku okolo 750, licencovaných až vyše tisícky. Zamestnávajú zhruba 20-tisíc ľudí. Ministerstvo práce pripúšťa, že vzhľadom na zlý stav ekonomiky muselo upustiť od zámeru obmedziť reťazenie aj agentúram. Sľúbilo však aspoň prísnejšiu kontrolu ich činnosti v rámci novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá sa bude schvaľovať ešte tento rok . „Po jednom-dvoch prešľapoch automaticky prídu o licenciu,“ sľubuje štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš.
Agentúrne zamestnávanie je bežný pracovnoprávny vzťah využívaný v celej Európe. Pracovníka v ňom nezamestnáva priamo firma, ale agentúra, ktorá jej ho len prepožičiava. Za vykonanú robotu firma neplatí priamo pracovníkovi, ale agentúre. Hoci riadny a agentúrny zamestnanec majú mať podľa zákona rovnaké postavenie a ochranu, agentúry zákonník často obchádzajú a „požičaní“ zamestnanci zväčša pracujú za podstatne horších podmienok ako kmeňoví.
Machyna zdôrazňuje, že odbory nebojujú proti agentúrnej práci ako takej, ale chápu ju len ako doplnkovú formu zamestnávania. „Zákonom by sa malo obmedziť, aby agentúrnych zamestnancov bolo vo firmách najviac štyri-päť percent, nie 15 a viac,“ mieni. Porovnáva, že vo vyspelých krajinách je prístup k najímaným zamestnancom opačný ako u nás. „V Rakúsku či Nemecku im platia ešte viac ako riadnym, pretože musia prejaviť väčšiu mieru flexibility pri častých zmenách pracovného zaradenia, a majú tiež menšie istoty, čo sa týka udržania si zamestnania,“ porovnáva.
Predseda KOVO pripomína, že na Slovensku je bežnou praktikou, ak agentúry prijímajú ľudí na dohody, hoci to zákon nedovoľuje. Alebo im s podpisom pracovnej zmluvy len na niekoľko týždňov či mesiacov dávajú zároveň podpísať bianco dohodu o výpovedi. Podľa neho je tiež sporná ochrana zamestnancov „na lízing“ , keďže v agentúrach nepôsobia odbory a ich kontrola zvonku je nemožná.