Čaplovič asi rektorom neustúpi
Obmedzenie lietajúcich profesorov, nedostatok času na prípravu nového hodnotenia vysokých škôl a lepšie financovanie výskumu. To vyčítajú rektori novým kritériám, podľa ktorých sa má v budúcom roku robiť akreditácia škôl. Jej výsledkom môže byť aj to, že niektoré školy prídu o titul univerzita, niektoré zase dostanú od štátu menej peňazí, iné viac.
Rektori včera kritériá akreditácie, ktoré pripravila Akreditačná komisia, úplne odmietli.
Rektori mali kritériá akreditácie, ktoré pripravila Akreditačná komisia, pripomienkovať. Včera sa rozhodli, že ich úplne odmietnu. Ministerstvo školstva nemusí akceptovať stanovisko rektorov. Či to aj urobí, nepotvrdilo. Minister Dušan Čaplovič už naznačil, že univerzít je veľa.
Akreditáciou podľa nových podmienok by mali školy prechádzať postupne v budúcom roku. „K predloženému návrhu sme formulovali zásadné výhrady a odporúčame ministrovi, aby ho neschválil a vrátil na dopracovanie,“ povedal prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár. Keďže pripomienok bolo spolu až 389, rektori ich jednotlivo nerozoberali. Prebrali len tie, ktoré považovali za najzávažnejšie. Na stretnutí rektorov bol aj šéf Akreditačnej komisie Ľubor Fišera, ktorý z neho odchádzal sklamaný. „Som rozčarovaný z postoja rektorov. Na zasadnutí mi nedali ani priestor na slovo a možnosť vyjadriť sa,“ povedal Fišera.
Vozár vyčíta novým pravidlám najmä ich retroaktivitu. Podľa neho boli zverejnené neskoro a školy nemali čas sa pripraviť. „Splnenie kritérií, ktoré neboli známe v čase, keď sa mali plniť, nemožno spätne ovplyvňovať,“ povedal Vozár. Chybou podľa neho je tiež to, že sú až príliš nastavené na vedeckú produktivitu. Dodal, že nie všetky smery umožňujú rozsiahly výskum. Treťou výhradou rektorov bol zákaz „lietajúcich“ profesorov, teda takých, ktorí pôsobia na viacerých univerzitách súčasne.
„Už počet pripomienok svedčí o nekonzistentnosti materiálu. My sme privítali snahu o zlepšenie kvality, no musíme sa snažiť o zosúladenie kritérií aj s inými predpismi,“ komentoval rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta. „Ide o to, aby kritériá boli ľudské a splniteľné. Väčšina rektorov však to, čo sa pripravuje, vníma ako likvidáciu univerzít,“ doplnil zas rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku Tadeusz Zasepa.
Minister si myslí, že výhrady rektorov sú motivované strachom zo straty akreditácie. „Retroaktivitu skloňujú tí, čo sa boja akejkoľvek akreditácie a chcú zahrať prísne, ale spravodlivé kritériá do postavenia mimo hry,“ doplnil Čaplovič.
Podľa Čaploviča sú rektori zatiaľ jediní, ktorí majú s podmienkami zásadný problém. K zmenám sa totiž už vyjadrila aj Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl. Tie zaujali miernejšie stanoviská a navrhli v kritériách zmeny. Podľa hovorcu ministra školstva Michala Kaliňáka boli ich návrhy aj zapracované do finálneho materiálu.
Fišera začiatkom februára tvrdil, že nové kritériá sú výrazne prísnejšie ako počas predchádzajúcej akreditácie pred šiestimi rokmi. Dáva sa v nich viac dôrazu na výskum, ktorý bude štát štedrejšie dotovať. „Nová akreditácia prinesie nové hodnotenie, čo sa prejaví v rozpise dotácií,“ dodal hovorca Kaliňák.
Podľa návrhu Akreditačnej komisie musí mať študijný program najmenej jedného riadneho profesora a dvoch docentov na plný úväzok, ktorý je ich jediným úväzkom na akejkoľvek vysokej škole. Toto opatrenie by úplne obmedzilo tzv. lietajúcich profesorov, ktorí učia na viacerých školách naraz, často na úkor kvality. Rada vysokých škôl žiadala o zmenu, aby profesori a docenti pôsobili v danom programe „na ustanovený týždenný pracovný čas“.
Komplexnú akreditáciu zaviedol ešte bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Od jej výsledku závisí nielen prestíž školy, ale aj jej možnosti pri udeľovaní vyšších akademických titulov a počet peňazí, ktoré dostáva. Slabšie školy kvôli nej tiež môžu prísť o titul univerzita, čím by boli preradené do jednej z nižších kategórií, ako je vysoká škola bez zaradenia či odborná vysoká škola.
Akreditácia sa opakuje každých šesť rokov, jej druhé kolo by malo prebehnúť už budúci rok. Aby mali školy na prípravu podkladov aspoň rok, definitívne podmienky kritérií chce ministerstvo schváliť už v najbližšom období. Podľa hovorcu najskôr v polovici apríla. Ak by pritom prešiel návrh Akreditačnej komisie, novinkou by bolo aj to, že akreditácia by sa uzatvárala pre príslušnú oblasť výskumu pre všetky vysoké školy naraz.
Nové kritériá Akreditačnej komisie
- vysoká škola musí mať v mieste vyučovania knižnicu a študovňu s prístupom k základnej literatúre a možnosť prístupu študentov k internetu
- sprísniť úlohu garanta študijného programu – garant môže byť len ten vysokoškolský učiteľ, ktorý neprekračuje úväzok 69 hodín za týždeň
- zruší sa funkcia garanta predmetu, pričom vyučujúci kľúčových predmetov budú musieť byť zamestnaní na vysokej škole na celý úväzok
- každý študijný program musí mať najmenej jedného profesora a dvoch docentov na plný úväzok, ktorý je ich jediným úväzkom na akejkoľvek vysokej škole
- odporúča sa, aby pri doktorandských obhajobách bol jeden člen komisie, spravidla oponent, zo zahraničia
- sprísniť kritériá na habilitácie a inaugurácie profesorov
- sprísniť kritériá na začleňovanie škôl do troch kategórií – univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy – podľa objemu a kvality oblastí výskumu
- sprísniť pravidlá hodnotenia výstupov podľa oblastí výskumu, hodnotiť sa má aj špička akademických zamestnancov, čo je 10 percent najcitovanejších pracovníkov školy, pri niektorých skupinách aj počet citácií na počet publikovaných prác
- akreditácia by sa mala uzatvárať naraz pre všetky vysoké školy
Súvisiace články