Dedičia chcú uspieť do štyroch rokov
Do boja za odškodnenie sa právnici potomkov Jana Antonína Baťu chcú na Slovensku pustiť podľa rovnakého scenára ako v Česku. Advokát Robert Scigiel ráta s dlhou právnou bitkou.
Socha Tomáša Baťu v Partizánskom.
„V Česku ju vedieme už dva roky a predpokladám, že ešte minimálne dva roky sa to potiahne. Takže na Slovensku by to mohlo trvať dva plus dva roky,“ odhaduje.
České ministerstvo financií žiadosť o odškodnenie zamietlo. Dediči rozhodnutie napadli a ich žalobou sa zaoberá súd v Prahe. Prvé a zatiaľ jediné pojednávanie bolo predminulý mesiac. „Na Slovensku budeme fungovať rovnako ako v Českej republike. Aj tam to bude veľké politické rozhodnutie, pretože o tom rozhodujú správne orgány a vo finále súd,“ povedal Scigiel pre Pravdu.
Advokát ráta s tým, že podobne ako v Česku aj na Slovensku sa štát bude odškodneniu Baťovcov tvrdo brániť. „Cirkev v Česku odškodnili, dali jej 150 miliárd korún a Baťovi nechcú dať ani halier. To je zásadná vec – cirkvi áno, Baťovi nič,“ hovorí Scigiel.
Snahy Baťovcov vymôcť si odškodné boli v minulosti oslabené ich vnútornými spormi. Scigiel pripúšťa, že nejednotnosť troch vetví potomkov po Janovi Antonínovi Baťovi by mohla veci komplikovať. „Dve aktívne vetvy – rodina Nashovcov z USA, ktorú zastupuje Tomáš Pecina, a Baťovci zo Sao Paula, ktorých zastupujem ja, sa však už viac-menej dohodli, že budú spolupracovať. Na Slovensku sa dáme dohromady,“ predpovedá. „Tretia vetva predstavovaná pani Arambasicovou z Brazílie ide svojou vlastnou cestou, ale keďže s nimi nekomunikujem, neviem akou,“ dodáva advokát.
Správca Baťovských fondov pri Moravskom krajinskom archíve Martin Marek dáva obom nástupníckym štátom Československa veľkú šancu, že v spore s Baťovcami uspejú. „Rozhodnutie súdu nechcem predbiehať, ale je jasné, že tu nešlo o zhabanie osobného majetku Jana Baťu. To nebol jeho osobný majetok, ale majetok akciovky Baťa A.S. a jeho zoštátnenie bolo z hľadiska vtedajšej legislatívy v poriadku. Rovnako boli zoštátnené všetky veľké podniky. Predpokladalo sa pritom, že akcionárom sa bude vyplácať istá čiastka. K tomu síce nikdy nedošlo, ale nedošlo k tomu ani pri iných podnikoch či bankách,“ vysvetľuje.
Podľa Mareka dnes platí zásada, že to, čo bolo zoštátnené pred rokom 1948, sa už viac nevypláca. „Takže ani neskoršie odsúdenie Jana Baťu, ktoré je dnes už neplatné, by na to nemalo mať nijaký vplyv. Najskôr bolo zoštátnenie a až potom konfiškácia osobného majetku,“ zdôrazňuje historik, ktorý pripomína ešte jednu okolnosť z roku 1945, ktorá oslabuje pozície dedičov. „Jan Baťa sa v zákonnej lehote k svojim akciám neprihlásil. Kým iní podielnici, napríklad riaditelia podnikov, sa k vlastníctvu akcií prihlásili, on, napriek tomu, že tu mal svojich advokátov, tak to nikdy neurobil,“ pripomína Marek.
Súvisiace články
Domáce | pred 13 rokmi | 17
