Výhercovia sa s Pravdou dostanú do Číny a na Kubu
Denník Pravda odmenil výhercov veľkej letnej hry zájazdmi do exotických častí sveta, do Číny a na Kubu. Šťastie v podobe hlavnej výhry sa usmialo na manželov Keratovcov a Fabiánovcov.
Prekvapenie, údiv, ale aj výkriky radosti. Taká bola reakcia manželov Keratovcov z Badína v okrese Banská Bystrica, ktorí v súťaži predplatiteľov denníka Pravda vyhrali zájazd do Číny. Na cestu do najľudnatejšej krajiny sveta sa už teraz veľmi tešia. Najskôr však správe o lukratívnej výhre nechceli uveriť.
„Keď nám doma zazvonil telefón a na druhej strane linky mi oznámili, že sme v súťaži Pravdy vyhrali zájazd do Číny, myslela som si, že si z nás niekto robí dobrý deň. Až po chvíli som si uvedomila, že nejde o žart. Prekvapenie vystriedala spontánna radosť, s ktorou som sa podelila najskôr s manželom a potom s deťmi,“ opisuje prvé momenty po oznámení výhry pani domu Viera Keratová.
63-ročná žena spolu s o dva roky starším manželom Kamilom sú živým dôkazom, že vernosť v čítaní našich novín sa opláca. Aj keď ide o ich prvú výhru, stojí za to. „Pravdu odoberáme takmer štyridsať rokov a vždy sme ju považovali za najserióznejší denník. Do súťaží, ktoré v nej bývajú, sa však nezapájame. Neprihlasovali sme sa ani do tejto, pre účasť v súťaži stačilo to, že sme predplatiteľmi Pravdy,“ zdôrazňuje pani Keratová, ktorá je už šiesty rok na dôchodku. Veľa šťastia v súťažení doteraz nemal ani jej manžel, už tiež dôchodca, ktorí pred rokmi podával Športku. „Vyhral som raz, štyridsať korún slovenských,“ spomína s úsmevom.
Výhercovia z Badína majú dve deti. 40-ročného syna Jaroslava a 36-ročnú dcéru Miroslavu. Zájazd do Ázie ponúkli najskôr im. „Deti, hoci vtedy, keď sme im to ponúkli, neboli spolu, zareagovali rovnako. Spontánne obaja povedali, že do Číny sa máme ísť pozrieť my,“ poznamenáva pani Keratová. Milovníčka záhradkárčenia, ktorá celý život pracovala ako administratívna pracovníčka v jednej spoločnosti, i jej manžel, bývalý letecký technik mechanik, teraz tiež záhradkár a domáci majster, sa tak rozhodli, že do Číny pôjdu oni.
Keratovci nepocestujú za hranice našej krajiny prvý raz. Hovoria, že niekoľkokrát boli na dovolenke v krajinách bývalého východného bloku a dostali sa aj na Kubu. „Boli sme tam ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia vďaka poukazu, ktorý som ako letecký mechanik dostal v práci,“ poznamenáva Kamil Kerata. Raz sa dostali aj do tureckého Istanbulu a boli dokonca na hranici deliacej Európu a Áziu. Vtedy ešte nemali ani tušenia, že raz sa budú môcť ísť pozrieť aj na ázijský kontinent.
Do Číny sa Keratovci už teraz veľmi tešia. „Je to pre nás mimoriadne exotická krajina. Už o nej zbierame informácie na internete. Tešíme sa tam naozaj na všetko. Na ich kultúru, umenie, architektúru. No a dúfame, že uvidíme aj také zaujímavosti, akými sú známy Čínsky múr či terakotová armáda,“ vraví sympatická dôchodkyňa.
Predplatiteľmi denníka Pravda chcú zostať aj v budúcnosti. Platilo by to, aj keby v žiadnej súťaži nič nevyhrali. „Za tie roky sme si už na Pravdu zvykli a tá je naším denným spoločníkom. Aj keď už nepracujeme a žijeme z dôchodku, na nákup našich obľúbených novín nám to ešte ekonomicky vychádza,“ dodala pani Keratová.
Kuba je jeho prvá výhra v živote. Daruje ju synovi
Viliam Fabián odoberá denník Pravda viac ako polovicu svojho života. Má 68 rokov a je čitateľom už vyše 40 rokov. Noviny má na kôpke naukladané pri kozube aj inde v dome. Zapájal sa do všetkých možných súťaží. Posielal tajničky krížoviek, lúštil všetko možné, dokonca mal výhernú vkladnú knižku, no ešte nikdy nič nevyhral. Až doteraz. Mal vraj silné tušenie.
Noviny si ako prvá v ten deň „uchmatla“ z poštovej schránky manželka Viera. Preletela si spravodajstvo, rubriky a musela čeliť netrpezlivému manželovi. „Vždy si ich číta ako prvá a ja musím počkať. Teraz som mal však silné tušenie, že sme dačo vyhrali. Prelistoval som si Pravdu, ale nič tam ešte nebolo,“ opisoval pán Viliam. Krátko nato im však zazvonil telefón a oznámili im, že vyhrali zájazd. „Bol som veľmi prekvapený. Veď som ešte nikdy nič v živote nevyhral. Veľmi ma to potešilo, aj keď som už v tej chvíli vedel, že ja na tú Kubu nepôjdem.“ Zo zdravotných dôvodov.
Fabián je už osem rokov na dôchodku, venuje sa ešte záhradke, dielničke, no pre zdravotné ťažkosti sa musel už vzdať napríklad vinohradu. A takú ďalekú cestu by už tiež nemusel zvládnuť. Preto pôjde na Kubu 39-ročný syn Roman a nevesta Andrea. „Zaslúžia si to. Veď chodia k nám každý týždeň na víkend a pomáhajú, kde sa dá. Robia ťažšie roboty na záhrade, pooberajú ovocie. Je nám trochu ľúto, že nemôžeme ísť, ale keď sa nedá, tak sa nedá,“ prezrádza pani Viera. Pán Viliam s úsmevom dodáva, že ich dovolenkovou destináciou zostanú na staré kolená Tatry.
Za celý život beztak precestoval toho dosť. Najďalej bol v Sydney za dcérou a tromi vnúčatami. Sedel 23 hodín v lietadle. „Keď sme tam boli, povedali, že nám ukážu históriu. A tak nás zobrali do krčiem. To bolo asi to prvé, čo v meste asi vzniklo,“ dodáva s úsmevom bývalý šéf veľkoobchodu v Jednote. Vďaka svojej pracovnej pozícii pochodil krížom-krážom celú Európu, tiež Rusko, Turecko. Silné spomienky má najmä na Francúzsko. „Tí ľudia boli veľmi blízki našim náturám. Pohostili nás navyše typickými slimákmi s husacou pečienkou, to bolo výborné. Pamätám si tiež, že víno sa tam pilo ako voda. Veď aj my sme tam za deň vypili asi päť litrov ľahkého francúzskeho vína.“
Spomienky sú vlastne jeho suvenírmi. Nemá žiaden zvyk nosiť si z ciest a ďalekých krajov nejakú vec, napríklad hrnček alebo magnetku. A preto nemá na syna ani žiadne špeciálne želanie, aby mu z Kuby niečo priniesol. „Nech si to obaja poriadne užijú. Nechávam to na nich, kam sa vyberú, čo si pôjdu pozrieť a čo si odtiaľ donesú. Len aby ich tam nechytil hurikán.“ Syn sa veľmi teší, s manželkou si pomaly pripravujú veci, zbierajú informácie o Kube. A plánujú dovolenku v práci. Pretože už na jednej boli, vyzerá to tak, že si budú musieť vyčerpať zvyšné dni na Kubu a na Vianoce im nič nezostane. Ale to vraj neprekáža. Pán Fabián bude zatiaľ ďalej pokúšať šťastie v súťažiach. Ktovie, možno sa znova naňho usmeje.
