Plot okolo ambasády USA zostáva
Bezpečnostný plot chrániaci budovu veľvyslanectva USA bude ešte nejaký čas pretínať jedno z najkrajších námestí Bratislavy.
Aj keď si jeho odstránenie želá primátor metropoly Milan Ftáčnik a starostka Starého Mesta Tatiana Rosová žiada radšej presťahovať ambasádu na iné miesto, americká strana sa zatiaľ nič podobné urobiť nechystá.
Veľvyslanectvo sídli v dvoch priľahlých budovách. Jednu im prenajíma Pamiatkový úrad, druhú majú vo svojom vlastníctve. Pozemky pod areálom ambasády, ktoré zasahujú do Hviezdoslavovho námestia, patria mestu. Správcom komunikácie je mestská časť Staré Mesto. Američania majú tieto pozemky prenajaté. Zmluva o prenájme pozemkov vyprší o necelý rok, vo februári 2015, vedenie mesta musí onedlho začať rokovať o jej predĺžení.
„Primátor považuje oplotenie ambasády za neprijateľné, pretože značne znehodnocuje jedno z najvzácnejších verejných priestranstiev v centre hlavného mesta,“ tvrdí riaditeľ jeho kancelárie Ľubomír Andrassy. Podľa Andrassyho mesto v spolupráci s mestskou časťou navrhuje nájomnú zmluvu predĺžiť najviac na 18 mesiacov, aby sa tento čas mohol využiť na konečné vyriešenie problému. Zároveň však bude veľvyslanectvo žiadať, aby upravilo priestor za plotom, odstránilo z neho automobily či rôzne náradie.
„Trváme na tom, aby bolo obdobie predĺženia nájomnej zmluvy využité na hľadanie alternatívy a ponúknutie iných, vhodnejších priestorov pre veľvyslanectvo,“ povedala hovorkyňa Starého Mesta Alexandra Obuchová. Konkrétne miesto, kam by sa veľvyslanectvo mohlo presunúť, však nemenovala. Zdôraznila len, že by to mohla byť niektorá z voľných primeraných budov v centre.
Ambasáda medzitým prejavila záujem odkúpiť od ministerstva kultúry svoje terajšie sídlo, ktoré má prenajaté od pamiatkarov. Uvažuje pritom aj o rekonštrukcii tohto historického objektu. „Sme v kontakte s ministerstvom, no diskusie o kúpe sú stále veľmi predbežné,“ odkázal hovorca veľvyslanectva Matthew Miller. Podľa neho poloha sídla ambasády v samom centre Bratislavy americkým diplomatom vyhovuje.
Starostka Rosová už ministra Mareka Maďariča listom požiadala, aby predaj nedopustil a nepripravil Bratislavčanov o šancu mať znovu plnohodnotnú a krásnu promenádu. "Prípadný predaj budovy na Hviezdoslavovom námestí do ich vlastníctva by tieto naše snahy mohol zmariť, čo by bolo v neprospech Bratislavčanov – a v prípade neschválenia nájomnej zmluvy poslancami aj vo výrazný neprospech samotného veľvyslanectva,“ napísala starostka.
Ministerstvo nateraz odpovedá len stručne: „Kým nie je doriešená otázka nájomnej zmluvy k pozemkom, nepredpokladáme, že by veľvyslanectvo otvorilo tému kúpy budovy na Hviezdoslavovom námestí,“ reagoval hovorca rezortu Jozef Bednár. O tom, či má rezort vôbec záujem budovu predávať, sa však nezmienil.
Nárožná budova, ktorá slúži ako budova amerického veľvyslanectva, vznikla na začiatku 19. storočia ako trojpodlažný bytový dom. Postavená je v klasicistickom slohu, v prvej polovici 20. storočia bolo pristavané ďalšie podlažie. Kedysi slúžila ako americký konzulát, od roku 1993 je veľvyslanectvom.
Na konzulárne účely využívajú diplomati vedľajšiu budovu zo začiatku 20. storočia. Tá je postavená v neobarokovom štýle, kde sa prelínajú viaceré prvky z ďalších historických slohov. „Pôvodná budova účastinnej spoločnosti bola využívaná počas celého minulého storočia na administratívne účely. Ako majetok štátu v správe Pamiatkového úradu bola od roku 1995 prenajatá na konzulárne účely veľvyslanectva USA,“ spresnil Peter Škulavík z Pamiatkového úradu. Obe patria k národným kultúrnym pamiatkam.
V každej metropole na svete sa ochrana tamojších veľvyslanectiev USA dôsledne zosilnila po teroristickom útoku na newyorské „dvojičky“ a budovu Pentagonu v septembri 2001. Od dôb bombardovania krajín bývalej Juhoslávie má zase napríklad veľvyslanectvo v srbskom Belehrade úplne zamurované všetky okná.