O kultúre: Vidieť celé
Keby si udalosti spojené so zostrelením letu MH-17 vymyslel spisovateľ alebo filmový scenárista, určite by čelil kritike, že ich symbolika pôsobí prvoplánovo.
Za obeť ukrajinskej občianskej vojny, výrazne podporovanej ruskou stranou, padli Západoeurópania vrátane malých detí, letiaci užívať si dovolenku, ako aj skoro stovka špičkových vedcov, ktorých výskum prispieval k nájdeniu lieku proti AIDS. Konflikt, oživujúci tie najhoršie reminiscencie z nepokojného 20. storočia, nezmaril teda len ľudské životy, ale symbolicky ohrozil idey pokojného mierového života a vedeckého pokroku.
Západ sa ozbrojený konflikt, ktorý k tejto tragédii viedol, snažil chvíľu vytesňovať, rovnako ako to v 90. rokoch robil s vojnou na Balkáne. Veď išlo o územia, ktoré sa podvedome vnímali ako „menej“ civilizovaná časť Európy. Napriek striktným gestám a taktizovaniu sa politickej reprezentácii západných krajín nedarilo nájsť stanovisko, ktoré by neohrozovalo ich pragmatické záujmy a zároveň by z nich nerobilo zbabelcov. Tentoraz bol však svet 21. storočia vytrhnutý zo svojej každodennej rutiny. Na európskom kontinente sa zrazu stalo nebezpečným cestovať za prácou či oddychom. Sen o najlepšom z možných svetov, ktorý sa našej civilizácii zmocnil po konci studenej vojny a ešte stále napriek všetkému pretrváva, sa blíži k svojmu koncu.
Ak by sme sa pohybovali v rámcoch fikcie, bolo by práve toto rozhraničujúcou udalosťou, ktorá by viedla všetky strany k precitnutiu a uvedomeniu si, že žiadne nafúknuté politické idey, ani premrštené sny o expanzii krajiny, ktorá nedokáže zabezpečiť svojim občanom dôstojný život, nestoja za zmarené ľudské životy. Ale my sme v realite a tá už prekryla a zrelativizovala onakvejšie činy a výčiny.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa opäť začne všetko spochybňovať. Hraničnosť tragickej udalosti sa rozdrobí do melodramatických príbehov a rozvláčneho vyšetrovania, ktoré nepovedie nikam. Stane sa súčasťou záplavy správ o dianí vo svete a o abstraktných konfliktoch, ktoré tvoria šum v pozadí našich všedných dní.
Jedným z dôležitých kontextov, do ktorého sa zostrelenie civilného lietadla dostalo, je i výročie Veľkej vojny. Mnoho politických komentátorov sa pýta, či bude toto spúšťač ďalšieho veľkého globálneho konfliktu, ktoré zmenia svet. Keď sme sa v školských laviciach oboznamovali s príbehmi dejín, zdalo sa nám neuveriteľné, ako ľahko a zaslepene sa ľudia dali strhnúť k tomu, aby si ničili svoj pokojný život a púšťali sa do vojen. Tieto udalosti sa k nám však dostávali v podobe príbehov, kde zlo bolo pomenované a víťazi boli jasní. Dejiny sú totiž tiež istým typom fikcie, pretože inak by sme sa v nich len ťažko orientovali.
No teraz sme v situácii, keď nám tok udalostí a praktický život sťažujú vnímať veci z odstupu a vidieť ich v celku. Neveríme vo veľké udalosti a neveríme v Dejiny. Sme ponorení do príbehu, ktorý sa vo svojej celistvosti objaví iba našim potomkom.