Hľadá sa olympionik
Športom k zdraviu, ale aj k medailám. Po rokoch úpadku v starostlivosti o mladých športovcov, keď sa niektoré športy stali výsadou pre deti z bohatších rodín, chce štát vyhľadávať skutočné talenty.
Postarať sa o to má celoštátne testovanie detí vo veku 6 – 10 rokov, pri ktorom sa má u každého žiaka zisťovať, na aký šport má predpoklady. Takýto plán navrhuje Koncepcia práce so športovo talentovanou mládežou, ktorú predložil do pripomienkového konania rezort školstva. S testovaním by sa malo začať najskôr o tri roky.
Ukázať by malo aj to, na akú disciplínu má dieťa nadanie. V školách ho zastrešia telocvikári. „Testovanie bude obsahovať okrem všeobecno-pohybových testov napríklad aj špeciálne testy na stanovenie a určenie vhodného jednotlivca pre konkrétne športové odvetvie a tiež pre konkrétnu športovú disciplínu,“ tvrdí ministerstvo.
Ktorými disciplínami budú musieť deti prejsť, zatiaľ nie je jasné. Nový systém sa najprv overí v pilotnom projekte. Doň sa má budúci školský rok zapojiť sto prváčikov, v ďalšom roku ich má byť dvesto. Predbežné náklady na projekt sa odhadujú vo výške 150-tisíc eur. Pripraviť ho majú verejné vysoké školy, ktoré majú študijný odbor šport, spolu s Národným športovým centrom a športovými odborníkmi z praxe.
Navrhované opatrenia pre športovo talentovanú mládež
- do roku 2018 zaviesť celoplošné testovanie detí vo veku 6 – 10 rokov na zistenie športového talentu. Po testovaní má žiak dostať certifikát s odporučením pre rodičov, na aký šport má predpoklady, celoštátnemu testovaniu v základných školách má predchádzať pilotný projekt
- športové triedy budú zriaďované len v základných školách, a to z viacerých športových odvetví. Tréneri by mali byť zamestnancami školy a finančne motivovaní Národným športovým zväzom (NŠZ)
- športové triedy v stredných školách už nebudú, športové gymnáziá sa majú zmeniť na stredné športové školy, kde podmienkou prijatia bude aj potvrdenie Národného športového zväzu, že uchádzač je v zozname talentovaných športovcov
- mladí talentovaní športovci budú môcť trénovať v rezortných športových strediskách – Národné športové centrum v rezorte školstva, Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica v rezorte obrany a Športové centrum polície v rezorte vnútra. Nariadením vlády sa majú stanoviť jednotné pravidlá pre zaraďovanie a vyraďovanie jednotlivých športov, športovcov a športových odborníkov do rezortných športových stredísk
- príspevok štátu uznanému športu bude zohľadňovať aj výsledky športovcov v mládežníckych kategóriách a počet aktívnych športovcov vo veku do 18 rokov
„Pracovať s talentovanými deťmi vo veku 11 rokov je neskoro, preto treba urobiť testovanie a už pri deťoch vo veku sedem rokov povedať rodičom, aké predpoklady má dieťa a v akom športe by mohlo pravdepodobne dosiahnuť výborné výsledky,“ vysvetlil dekan Fakulty športu Prešovskej univerzity Pavel Ružbarský. Dodal, že Slovensko je malá krajina, s malým počtom obyvateľov, a preto testovanie má byť podľa neho celoplošné.
Prešovská fakulta, ktorá na koncepcii spolupracovala s ministerstvom, podobné testy už robí v súčasnosti. Zisťuje v nich úroveň pohybových schopností, napríklad rýchlosť, vytrvalosť, silu či koordináciu. Deti absolvujú disciplíny ako skok do diaľky z miesta, člnkový beh 4×10 metrov (pozn. red. – beh medzi métami) či vytrvalostný beh. „Sú tam aj špecifické testy na športové hry, sleduje sa to, či má dieťa chuť zapájať sa do hier. Niektoré nemajú chuť získať napríklad loptu a viac inklinujú k individuálnym športom,“ vysvetľuje Ružbarský. Za tri hodiny skúškami prejde 20 žiakov.
Či celoštátne testovanie bude podobné ako to v Prešove, nie je jasné. Vie sa iba, že ho zabezpečia telocvikári. Tí výsledné údaje zadajú do pripraveného softvéru a dieťa nakoniec dostane certifikát s výsledkami a odporúčaním pre druh športu. „Podľa mňa je to výborná vec. Už v mladom veku budeme môcť identifikovať deti a odporučiť rodičom, na aký šport by sa hodili,“ hovorí Dušan Noga, riaditeľ športovo zameranej základnej školy na Kalinčiakovej ulici v Bratislave.
Doteraz to podľa neho fungovalo skôr tak, že športové kluby chodili po škôlkach a zisťovali, kto by mohol mať talent. „Takto sa bude mať aj telocvikár o čo oprieť a bude môcť odporučiť rodičom, čo ďalej. Ak aj má rodič svoju predstavu, keď uvidí adekvátne odporúčanie, bude to iné,“ mieni. Deti si väčšinou vyberajú šport podľa záujmu, nie podľa toho, na čo majú nadanie. „Máme veľa šikovných hokejistov, ktorí by boli ešte lepší atléti. Ale rozhodnutie je v konečnom dôsledku na rodičovi,“ pripomína Noga.
Ste za testovanie športových schopností detí?
- Monika Klieštincová (35), Pečeňady
Športový talent u detí by sa mal určite podporovať. Rozvíja to ich motoriku, učia sa zodpovednosti a zadeľovať si svoj čas. Testovanie nie je zlá myšlienka a dieťa treba v jeho talente podporiť, ale určite nie násilnou formou. Musí chcieť samo.
- Dana Repášová (71), Trnava
Celý život som robila s deťmi, preto viem, že šport určite treba. Pohyb a športové aktivity im chýbajú. Rodičov by testovanie mohlo motivovať, aby dieťa podporovali v tom, na čo má talent.
- Pavol Sekereš (24), Trnava
Je to rozumné, ale podľa mňa by to malo zahŕňať aj iné oblasti, nielen šport. Je dobré, ak sa talent odhalí čo najskôr. Keď je človek mladý, vtedy môže najrýchlejšie napredovať. U detí je rozvíjanie talentu trochu aj o nútení, keďže ešte nemajú až takú disciplínu. Nesmie to však byť prehnané. Ak by malo moje dieťa na niečo talent, chcel by som, aby sa tomu venovalo, najmä, ak by ho to bavilo.
- Juliana Klačová (30), Dolná Krupá
Má to zmysel. V minulosti sa deti hýbali omnoho viac ako dnes, aj telesnej výchovy je menej. Určite by ma to motivovalo podporovať dieťa v jeho nadaní. Môj syn Stanko (6) má talent na športy, už je prihlásený na futbal. Od prvého ročníka môže začať.
- Aksana Moravcová (32), Trnava
Závisí od toho, ako by to testovanie vyzeralo, či by išlo o splnenie nejakých normatívov. Aby to nebolo pre deti demotivujúce, že v ňom neuspeli. U prvákov sa mi to zdá príliš skoro. V tomto veku berú deti hodnotenie vážne a citlivo. Tu by som uprednostnila skôr nezáväzné pozorovanie. Testovanie si viem predstaviť u starších, u tretiakov by to už išlo. Výsledky testovania by mohli rodičom pomôcť, kam dieťa nasmerovať.
Ružbarský pripúšťa, že zistiť, na čo presne má dieťa predpoklady, nie je jednoduché. „Podľa výsledkov v testovaní sa dá vytvoriť individuálny športový profil. Čím je testovanie zložitejšie, tým väčšia je šanca, že výsledok bude presnejší. Teda, či odporúčaním budú všeobecne vytrvalostné športy, alebo napríklad atletika – behy, či atletika – vrhy, alebo zjazdové lyžovanie,“ dodal Ružbarský. Výhodou testovania môže byť aj to, že dieťa a rodič dostanú informáciu, ktorý šport mu sedí a bude sa pri ňom cítiť príjemne. „Nie je to len o vrcholovom športe,“ podotkol dekan.
Aj podľa Mariána Vanderku, dekana bratislavskej Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, sa nadanie na isté druhy športov dá u detí potvrdiť. Testy podľa neho vedia rozlíšiť, či je človek typ na vytrvalostné alebo rýchlostno-silové disciplíny. „To sa dá zistiť jednoducho a celoplošným testovaním môžeme talenty trochu skôr podchytiť,“ myslí si Vanderka. Pri športoch, ktoré sú na Slovensku preferované, ako je futbal či hokej, to však podľa neho už také jednoznačné nie je.
„Testovanie len môže ukázať, ako na tom sme. Na to, aby sa veci naozaj zlepšili, treba peniaze,“ poukazuje telocvikár Ľudovít Sebelédi z Nových školských odborov. Ak bude mať dieťa talent napríklad na hokej, pre jeho rodičov to bude časovo a finančne náročné. „Ide o to, aby niektoré športy ako hokej či lyžovanie neboli len pre bohatých. Zbytočne sa bude testovať, ak deti nebudú mať ďalšie podmienky a ich športovú aktivitu budú musieť financovať rodičia,“ pripomenul Sebelédi.
Za viac peňazí na podporu detí sa prihovára aj František Lőrinczi, učiteľ telesnej výchovy na Gymnáziu v Malackách. „Doteraz obiehali školy športové kluby a občianske združenia a za vlastné peniaze podporovali talenty. Keď sme si ich podchytili a pracovali s nimi, tak si ich vzali športové kluby, ktoré už majú nejaké dotácie,“ povedal pedagóg. Finančnú pomoc podľa neho potrebujú tak kluby, ako aj občianske združenia a telovýchovné jednoty v dedinách, kde prvotne robia s deťmi. Ak by ministerstvo viac zadotovalo prípravu detí už od šiestich rokov, bol by to podľa neho posun vpred.
Rezort už chystá zmeny v športových školách a dotknú sa aj ich financovania. Športové triedy zostanú len v základných školách. Ich kvalita a to, či sa tam daný šport skutočne trénuje, budú pod väčším drobnohľadom aj športových klubov. „Dnes máme prípady, keď má škola športové triedy, ale zväz ani nevie, že sa tam ich šport vykonáva,“ hovorí Dušan Noga zo základnej školy na Kalinčiakovej ulici.
Školy so športovými klubmi uzatvoria zmluvy, v ktorých má byť stanovené aj to, čo má financovať zväz, klub, škola a čo zriaďovateľ. Od klubov i zriaďovateľov tak bude závisieť, či si školy polepšia. „Normatív, ktorý dnes máme, nepostačoval ani na výplaty s odvodmi trénerovi. O čo menej sme dostali od štátu, o to viac potom museli doplácať rodičia alebo kluby,“ vysvetľuje Noga.
Na stredných školách športové triedy nebudú. Športové gymnáziá by sa mali zmeniť na stredné športové školy, ktoré by mali mať maturitné aj nematuritné odbory. Tam zas bude novou podmienkou pre uchádzača predložiť k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je v zozname talentovaných športovcov. „To je práve bod, ktorý sa mi nepáči. Hlavne u malých detí. Ak by chceli ísť na 8-ročné štúdium, ťažko pri nich hovoriť, že sú už registrované ako talenty,“ upozorňuje Vladimír Paulik zo Športového gymnázia na Ostredkovej ulici v Bratislave.
Aj on však pripúšťa to, čo mnohí telocvikári, že cieľom chystanej úpravy je zabezpečiť viac kvality na stredných školách, ktoré majú športové triedy alebo vo svojom názve šport. „Niekedy sa stáva, že možno aj polovica triedy nie sú športovci. Ak sa to bude viac kontrolovať, tak sa to bude viac dodržiavať,“ upozornil telocvikár, ktorý si neželal byť menovaný.