Elektrárne dostanú miliardy
Po ozdravení bánk chce vláda pred privatizáciou pomôcť aj Slovenským elektrárňam. V oboch prípadoch konečný účet za pomoc týmto podnikom zaplatia občania. Čiastočné ozdravenie elektrární by malo stáť takmer 89 miliárd korún. Tieto peniaze chýbajú na likvidáciu jadrových zdrojov, za odstavenie ktorých elektrárne zodpovedajú.
,,Chýbajúce peniaze sa získajú z cien elektriny," predpokladá minister hospodárstva Pavol Rusko. Priemerná domácnosť by po prijatí ozdravného modelu ,,odvádzala" od roku 2006 do roku 2030 podľa prepočtov Pravdy každý deň do fondu na likvidáciu jadra približne jednu korunu. Takýto dopad na domácnosti odhaduje aj Rusko. Po roku 2030 by mali odvody klesnúť na polovicu.
Zvyšnú chýbajúcu sumu na likvidáciu existujúcich šiestich funkčných jadrových blokov v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach, na ktorú do roku 2135 treba 145,3 miliardy korún, podľa Ruska doplatia elektrárne.
O návrhu by mala v najbližších dňoch rokovať vláda. ,,Prevádzkovateľ jadra musí podľa platnej legislatívy tvoriť zdroje na jeho likvidáciu. To, či bude kompenzovaný cez konečné ceny elektriny, musí rozhodnúť vláda," upozorňuje zástupca poradcu vlády pri privatizácii elektrární Peter Mitka.
Záujemcovia o elektrárne, ktorí majú 21. júla predkladať záväzné ponuky na kúpu tohto podniku, považujú firmu bez vykrytia chýbajúcich miliárd na likvidáciu jadrových zdrojov za bezcennú.
Deficit vo fonde, ktorý majú zaplatiť spotrebitelia elektriny, pochádza ešte z čias socializmu. Slovensko sa spoliehalo, že likvidácia jadrových elektrární sa zabezpečí v spolupráci s bývalým Sovietskym zväzom. Problém vznikol po páde komunistického režimu. Príslušný fond sa začal napĺňať až v roku 1995. Jadrové elektrárne v Bohuniciach mali v tom čase za sebou už takmer tretinu životnosti. Značné prostriedky navyše išli na likvidáciu havarovanej elektrárne A1, ktorá na svoju likvidáciu do fondu neodviedla ani korunu.
Pomoc štátu
- banky - vyše 100 mld. Sk
- elektrárne - 89 mld. Sk
- konečný platiteľ - občan
Elektrárňam majú pomôcť spotrebitelia
Sumu takmer 89 miliárd korún, ktorá má v budúcnosti chýbať na likvidáciu jadrových elektrární, by mali v priebehu najbližších viac ako 50 rokov zaplatiť koneční spotrebitelia v cenách elektriny. Návrhom Ministerstva hospodárstva by sa mala po dopracovaní zaoberať v najbližších dňoch vláda.
Prijatie návrhu by však prinieslo len čiastočné ozdravenie elektrární. Výraznejšie vláda napríklad pred privatizáciou ,,očistila" banky, od ktorých prebrala nedobytné úvery za vyše 100 miliárd korún. Po vyriešení toho, kto zaplatí 89-miliárd, zostane majetok elektrární v sume 150 miliárd korún zaťažený úvermi a záväzkami v objeme asi 87 miliárd korún a uviaznutými nákladmi v podobe nevýhodných dlhodobých zmlúv a nejadrových stratových investícií v sume asi 36 miliárd korún.
Priemerná domácnosť by po prijatí ozdravného modelu ,,odvádzala" podľa prepočtov Pravdy každý deň do fondu na likvidáciu jadra približne jednu korunu. Táto suma predstavuje 12 halierov z priemernej dennej spotreby domácnosti na úrovni 8,2 kWh. Korunový dopad odhaduje aj Rusko.
,,Chýbajúce zdroje by mali byť v cenách elektriny," potvrdil Rusko. Na likvidáciu existujúcich šiestich jadrových blokov v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach, na ktorú treba do roku 2135 postupne vynakladať 145,3 mld. Sk, budú podľa neho naďalej prispievať aj elektrárne. ,,Elektrárne budú platiť to, čo je v cene elektriny v súčasnosti. Tým sa potrebné zdroje doplnia," dodáva Rusko.
Elektrárne v súčasnosti platia do fondu podľa námestníka fondu na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení Imricha Szitása 6,8 percenta z predajnej ceny elektriny z jadra a 350 000 korún z jedného megawattu výkonu jadra. To je ročne asi 2,6 miliardy korún. Ministerstvo si podľa Szitása osvojilo návrh fondu, podľa ktorého malo byť do roku 2030 odvádzaných 12 halierov z každej spotrebovanej kilowatthodiny elektriny v SR. A vzápätí do roku 2058 polovica z tejto sumy. ,,Tým by sa zabezpečilo, že aj po odstavení jadrových zdrojov by sa odvody do fondu nezastavili," vysvetľuje Szitás.
Doriešenie financovania likvidácie jadra žiadajú záujemcovia o privatizáciu elektrární, ktorí majú o mesiac predkladať záväzné ponuky. Elektrárne by však mali podľa privatizačného poradcu vlády firmy PriceWatterhouseCoopers aj po vstupe investora zostať tvorcom fondu.
Deficit vo fonde, ktorý majú zaplatiť koneční spotrebitelia elektriny, pochádza ešte z čias socializmu. Slovensko sa spoliehalo, že likvidácia jadroviek sa zabezpečí v spolupráci s bývalým Sovietskym zväzom. Problém vznikol po páde režimu. Fond sa začal tvoriť až v roku 1995. Jadrové elektrárne v Bohuniciach mali v tom čase za sebou takmer tretinu životnosti. Značné prostriedky navyše išli na likvidáciu havarovanej elektrárne A1, ktorá na svoju likvidáciu do fondu neodviedla ani korunu.
Chýbajúce peniaze na likvidáciu jadra
- odvody do roku 2035 – 56,6 mld. Sk
- náklady do roku 2135 – 145,3 mld. Sk
- deficit v roku 2135 – 88,7 mld. Sk