Rusko chce miliardy do elektrární
Kým predchádzajúci ministri hospodárstva Dzurindových vlád brzdili kľúčové investičné projekty Slovenských elektrární, súčasný minister hospodárstva Pavol Rusko ich podporuje. Po nedávnom nariadení prípravy dostavby Mochoviec, ktorá má stáť asi 45 miliárd korún, minister včera adresoval manažmentu elektrární rovnakú výzvu aj v prípade obnovy tepelných elektrární Nováky a Vojany.
Tieto projekty majú podľa elektrární stáť vyše 12 miliárd korún.
„Veľké investičné rozhodnutia musia elektrárne prijať ešte tento rok,“ vyhlásil Rusko v Bratislave na medzinárodnej konferencii Európska energetika. Slovensko musí podľa analýz elektrární nahradiť do roku 2008 asi pätinu výrobných kapacít. „Ak nezačneme rýchlo konať, budeme v tomto období odkázaní na dovoz drahej elektriny zo zahraničia,“ varuje Rusko.
Začiatkom budúceho roka, keď do elektrární vstúpi strategický investor, musí byť podľa neho všetko pripravené. „Samozrejme, s investorom to budeme konzultovať,“ dodal.
S minimálnym výpadkom v zásobovaní elektrinou na Slovensku ráta aj organizácia zastrešujúca európsky energetický priemysel – Eurelectric. Podľa jej štatistík prevažuje v súčasnosti dovoz elektriny nad vývozom asi v polovici krajín Európy. Situácia sa podľa generálneho sekretára organizácie Paula Bulteela ešte zhorší.
„Mnohé európske elektrárne sú staré a budú odstavené v priebehu 10 až 15 rokov,“ upozornil. Len štáty bývalej 15-člennej únie potrebujú podľa odhadov organizácie do roku 2030 asi 500 až 600 GW nových kapacít, ktorých výstavba má stáť viac ako bilión amerických dolárov.
Slovensko by podľa Ruska malo ísť cestou jadrových a tepelných zdrojov. ,,Ukázalo sa, že cesta paroplynových cyklov, ktorú presadzovali moji predchodcovia, bola pre stúpajúce ceny plynu chybná. Slovensko si tiež nemôže dovoliť dotovať veterné alebo slnečné zdroje, ako to robia naši susedia," zdôraznil Rusko.
Európska únia je však skôr za obnoviteľné zdroje. Ich podiel na celkovej spotrebe elektriny by sa mal do roku 2010 podľa plánov Bruselu zvýšiť v pôvodných 15 krajinách únie zo 14-percentnej úrovne vykazovanej roku 1997 na 22 percent. Podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov pritom roku 2001 predstavoval 15,2 percenta.
Investície do nových zdrojov sa prejavia aj na cenách elektriny. „Ceny nemôžu stále klesať, budú sa vyvíjať od situácie na trhu,“ hovorí Bulteel. „Ceny pôjdu hore aj na Slovensku, ale nie do takej miery, aby sme nemohli konkurovať zahraničiu,“ myslí si Rusko.
Slovensko patrí podľa štatistík Eurelectric v rámci 30 sledovaných európskych štátov ku krajinám s najnižšími cenami elektriny. Priemerná slovenská domácnosť s ročnou spotrebou elektriny do 3 500 kilowatthodín platí za jednu kWh 4,20 Sk. Menej platia v prepočte len domácnosti v Bulharsku, Grécku, Chorvátsku, Lotyšsku či Estónsku. Naopak, najdrahšia elektrina je v Taliansku (7,80 Sk/kWh) a Dánsku (9 Sk/kWh). Dôležitú zložku ceny tvoria aj dane. Tie tvoria na Slovensku asi šestinu, v Taliansku zhruba štvrtinu a v Dánsku viac ako polovicu z konečnej ceny elektriny pre domácnosti.
Ak sa nepostavia nové elektrárne, bude podľa odborníkov o niekoľko rokov na trhu nedostatok elektriny a prudko sa zvýšia ceny. Najviac by to postihlo krajiny odkázané na dovoz elektriny, ktorými sú najmä Taliansko a Holandsko. Naopak, z vývoja by mohli ťažiť najväčší exportéri, medzi ktorých patrí Francúzsko a Česko. Český ČEZ vlani vyviezol asi 19 miliárd kWh. Do roku 2010 by však tento potenciál mal podľa štatistík Eurelectric klesnúť pod päť miliárd kWh. Slovenské elektrárne vlani exportovali 3,5 miliardy kWh.