MMF: Vláda má šetriť viac
Slovenská vláda by podľa Medzinárodného menového fondu mala v budúcnosti šetriť viac, ako si naplánovala. Vyhla by sa tak rizikám, ktoré by mohli skomplikovať prijatie eura.
Pre Slovensko je kľúčovým rokom pre prechod na euro rok 2007. Vláda počíta na tento rok s deficitom rozpočtu na úrovni troch percent celkového produktu ekonomiky. To je zároveň maximálna hranica rozpočtového deficitu, ktorú povoľuje Európska únia krajinám usilujúcim sa o vstup do eurozóny.
MMF však upozorňuje, že bez akejkoľvek rezervy môže byť dodržanie trojpercentnej hranice ohrozené. „Kompetentné orgány by sa mali v kľúčovom roku pre prijatie eura usilovať o nižší rozpočtový deficit, napríklad na úrovni 2,5 percenta,“ uvádza správa MMF. Trojpercentná hranica rozpočtového deficitu je síce prípustná, ale aj relatívne malé problémy môžu v takomto prípade narušiť jej dodržanie.
„Schodok štátneho rozpočtu tesne pod tromi percentami hrubého produktu nemožno zvlášť rok po voľbách, ktoré sa budú konať v roku 2006, považovať za udržateľný,“ upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian a dodáva, že nesplnenie tohto kritéria by mohla práve v povolebnom roku narušiť zmena kurzu hospodárskej politiky.
Podľa tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku sa rezort financií plánuje k rozpočtu na rok 2007 vrátiť po tom, čo sa na úrovni Európskej únie skončia diskusie o reforme Paktu stability a rastu. „Stále je tiež otvorená otázka o započítaní alebo nezapočítaní nákladov spojených s reformou dôchodkov do deficitu verejných financií,“ dodal Tvaroška.
Mierne sprísniť rozpočtovú politiku odporúča fond Slovensku aj v budúcom roku, keď by mal schodok verejných financií dosiahnuť 3,4 percenta hrubého produktu. „Fond by uvítal nižší rozpočtový deficit, dôležité je však splnenie tohto cieľa,“ povedal Tvaroška.
Menová politika Národnej banky Slovenska by sa mala zamerať na znižovanie inflácie. „Miera inflácie zostáva aj napriek jej poklesu vysoko nad priemerom eurozóny, preto si jej znižovanie na maastrichtskú úroveň vyžiada ďalšie úsilie,“ uvádza sa v správe. Podľa fondu sa výrazne zúžil aj priestor na znižovanie úrokových sadzieb, keďže hospodársky rast stúpa a voľné kapacity v ekonomike ubúdajú.
Centrálna banka by podľa fondu nemala vzdorovať zhodnocovaniu koruny, pretože sa mu v budúcnosti nemožno vyhnúť. ,,Zatiaľ čo Národná banka odmietala počas roka akceptovať výraznejšie posilňovanie koruny, MMF vníma toto spevňovanie ako prirodzený dôsledok silného ekonomického rastu a prílevu kapitálu," upozorňuje Kotian.
MMF pochválil vládu za zlepšovanie riadenia verejných financií, kritizoval však vytvorenie environmentálneho fondu. Ten je podľa fondu aj podľa Tvarošku v rozpore so snahami sprehľadniť a skvalitniť riadenie verejných financií.