Štát nemusí stratiť časť Transpetrolu
Štát možno nepríde o 34-percentný podiel v spoločnosti Traspetrol, ktorý exekúciou získali osoby okolo podnikateľa Ignáca Ilčišina. Dve súdne rozhodnutia v jednom zo sporov v tejto kauze sú v prospech ministerstva financií, uviedol šéf ministerstva Ivan Mikloš. Celé kauza je podvodom, tvrdí Mikloš.
Okresný súd v Bratislave odmietol v apríli minulého roka žalobu o náhradu škody vo výške 9,35 milióna Sk, ktorú si uplatnila skupina okolo Iliščina v roku 1998, čo v januári tohto roka potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. „Ide o to, že exekútorka siahla po akciách Transpetrolu v Stredisku cenných papierov. Následne vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová vrátila akcie naspäť na Stredisko cenných papierov. Skupina ľudí preto podala žalobu o náhrade škody, čo Krajský súd v Bratislave zamietol. Tieto firmy neboli účastníkmi správneho konania, a teda nemajú žiadny nárok na náhradu škody,“ vysvetlil Mikloš.
„Je to významný pozitívny posun, pretože to dáva ďalšie právne argumenty aj pre pojednávania a kauzy na iných súdoch,“ povedal Mikloš.
Verdikt bratislavských súdov podľa Mikloša zvyšuje šancu na to, aby odvolanie Ministerstva hospodárstva proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove bolo úspešné. Prešovský krajský súd v septembri 2004 rozhodol o vrátení 34 % akcií Transpetrolu vranovskej spoločnosti CSI-CD, za ktorou stojí Ignác Ilčišin. O opravnom prostriedku štátu bude rozhodovať Najvyšší súd.
Mikloš: Celá kauza je podvod
Mikloš vyjadril presvedčenie, že celá kauza má pôvod v podvodnom konaní osôb okolo Ignáca Ilčišina. „Už moji predchodcovia boli presvedčení o tom, že ide o podvodné konanie, a preto dali podnet na trestné stíhanie viacerých osôb zainteresovaných v tejto kauze,“ uviedol Mikloš. Pripomenul tiež, že prokurátor podal obžalobu na spomínanú skupinu osôb ešte v novembri 2001. V súčasnosti sa týmto trestným konaním zaoberá Krajský súd v Žiline. „Ak by súd v Žiline rozhodol v prospech obžaloby, potvrdilo by sa, že konanie obvinených osôb bolo od začiatku podvodom,“ dodal Mikloš.
Problémov v celej kauze je obrovské množstvo, povedal Mikloš. „Spomeniem len jeden z nich, že sa napríklad mal exekuovať záväzok ministerstva financií, a pritom sa exekuovali akcie, ktoré sú v správe ministerstva hospodárstva,“ uviedol Mikloš. Je presvedčený, že ministerstvo financií neurobilo pri tejto kauze žiadnu chybu. „Nepochybili ani moji predchodcovia. Nie je pravda, že sa ministerstvo neodvolalo, alebo že v tejto veci nekonalo, ako to bolo medializované minulý týždeň,“ povedal Mikloš.
Kauza Transpetrol vznikla ešte v roku 1995 za vlády Vladimíra Mečiara, kedy si spoločnosť ILaS Vranov nárokovala od štátu odškodnenie zhruba 43 miliónov Sk za neoprávnené zadržiavanie nehnuteľnosti zo strany daňového úradu. Podľa Mikloša údajný záväzok štátu v kauze vznikol na základe antidatovanej zmluvy medzi spriaznenými subjektmi.
Zmluva bola antidatovaná, tvrdí ministerstvo
„Existujú listinné dôkazy o antidatovaní zmlúv medzi spriaznenými osobami, záväzok bol od začiatku podvodný, trestné stíhanie by to malo dokázať,“ skonštatoval. Napriek tomu Okresný súd vo Vranove a Krajský súd v Prešove rozhodli v neprospech ministerstva financií o škode 43 miliónov Sk.
Škoda voči štátu vznikla na základe zmluvy o budúcej zmluve o predaji výrobnej haly, ktorá bola podpísaná 18. augusta 1995. „V zmluve sa udáva číslo súpisnej nehnuteľnosti, o ktoré tí istí ľudia požiadali v januári 1996. To znamená, že nemohli v auguste 1995 vedieť, aké súpisne číslo bude mať daná nehnuteľnosť,“ uviedla vedúca služobného úradu ministerstva financií Jana Červenáková.
Firma ILaS pohľadávku neskôr previedla na spoločnosť CSI-CD, za ktorou stoja takmer tie isté osoby ako v prípade ILaS. Po sérii mnohých právnych rozhodnutí získala spoločnosť CSI-CD na jeseň 1998 na základe exekučného príkazu 34-% štátny podiel v Transpetrole, ktorý mal vtedy nominálnu hodnotu presahujúcu 600 miliónov Sk, čo bolo niekoľkonásobne viac ako hodnota spomínanej pohľadávky. Vzápätí boli akcie Transpetrolu prevedené na viacero súkromných spoločností. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.