STV sa darí, rozhlas prerába
Slovenský rozhlas plánuje na tento rok stratu 194 miliónov korún, Slovenská televízia pripravila vyrovnaný rozpočet. Obe verejnoprávne médiá žijú z koncesionárskych poplatkov a reklamy. Rozhlas navyše využíva aj dotáciu od štátu. Napriek tomu zostáva v červených číslach.
Podľa Zuzany Mistríkovej z ministerstva kultúry sú negatívne hospodárske výsledky pochopiteľné. ,,Slovenský rozhlas nemôže byť úspešný, ak od štátu nedostane peniaze, ktoré mu patria, keď ich potrebuje," myslí si Mistríková.
Rozhlas do príjmov zaradil aj dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré mu podľa zákona o Slovenskom rozhlase prináležia. Ministerstvu kultúry sa ich však do štátneho rozpočtu nepodarilo presadiť.
Hovorca ministra financií Peter Papanek vidí príčiny straty v zlom finančnom riadení. „Nemôže sa spoliehať na pomoc štátu, ktorá navyše nebola odsúhlasená v rozpočte na tento rok. Svoju činnosť má pokryť najmä z koncesionárskych poplatkov a z vlastnej činnosti,“ tvrdí Papanek.
Predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin si myslí, že rozhlas by bez peňazí zo štátneho rozpočtu nemohol plniť všetky úlohy stanovené zákonom. „Nateraz sú len dve možnosti. Buď trvať na účelových transferoch, alebo zredukovať úlohy Slovenského rozhlasu. Druhej možnosti však Rozhlasová rada naklonená nie je,“ vysvetlil.
Manažment Slovenskej televízie na čele s Richardom Rybníčkom po štátnej dotácii, ktorú dostal v prvom roku pôsobenia na reformy a oddlženie, už ďalšiu nežiadal. Predtým televízia dostávala ročne okolo 300 miliónov a bola stratová.
Dostatok príjmov aj pre rozhlas by zaručila zmena zákona o koncesionárskych poplatkoch. „Keby bolo vyberanie poplatkov efektívne, dokázali by sme všetky náklady pokryť bez dodatočných príspevkov štátu,“ tvrdí Dzurjanin.
Obom médiám totiž ročne kvôli neplatičom unikajú stovky miliónov korún. Až tretina domácností sa vyhýba tejto povinnosti. Televízia sa však s rozhlasom nevie dohodnúť na spôsobe ich vyberania. Každý má vlastný návrh zákona.
Zuzana Mistríková si myslí, že návrh Slovenskej televízie je nerealizovateľný a navyše neústavný. Podľa nej by najhorším scenárom bolo, keby sa oba zákony stretli v parlamente. „Ani jeden by neprešiel a médiá by tak nepostúpili ani o krok,“ varuje Mistríková.
Veľa peňazí obe inštitúcie ročne strácajú aj pri prevádzkovaní veľkých a neefektívnych budov. Rozhlas už chystá odpredaj terajšieho sídla a plánuje postaviť nové.
STV čaká na odobrenie predaja komplexu budov Radou STV investorovi, ktorý vzíde zo súťaže. Televízia by sa následne premiestnila do jednej z budov v Mlynskej doline, ktorú chce zrekonštruovať.
Riaditeľ Slovenského rozhlasu Jaroslav Rezník by si vedel predstaviť, že by televízia aj rozhlas sídlili v jednej budove. Televízia zašla ešte ďalej a navrhla zlúčenie oboch inštitúcií. „Vedenie rozhlasu však reagovalo dosť rozpačito, a tak to nateraz nevyzerá reálne,“ povedal Branislav Zahradník z STV.