Severania zarobia na otepľovaní
Severským štátom prinesie globálne otepľovanie prospech. Fínski odborníci uviedli, že pre ich krajinu bude znamenať vyššiu úrodu v poľnohospodárstve a zvýšenú produkciu v lesnom priemysle. Do roku 2050 by sa výkonnosť fínskeho poľnohospodástva mala zdvihnúť o 10 percent.
Oteplenie a zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého, ktorý pomáha pri raste rastlín, zvýši do roku 2050 produkciu fínskeho poľnohospodárstva o desať percent. O niekoľko percent kvôli tomu vzrastie aj produkcia dreva. Celkový prínos však výrazný nebude, pretože tieto sektory sa na hrubom domácom produkte podieľajú len málo, uviedol fínsky ústav pre ekonomický výskum VATT.
„Tieto sektory ovplyvnia celú ekonomiku, ich príspevok k pridanej hodnote je však tak malý, že HDP kvôli nim porastie len o desatiny,“ tvrdí sa podľa agentúry Reuters v štúdii, ktorú si objednalo ministerstvo priemyslu a poľnohospodárstva. Bola založená na scenároch Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu.
Fínska štúdia je jednou z mála, ktorá verejne priznáva priaznivé dopady klimatických zmien na ekonomiky severnejšie položených krajín. Priaznivý vplyv oteplenia na poľnohospodársku produkciu priemyslového sveta konštatovala už posledná správa panelu OSN z roku 2001.
Panel OSN predpokladá, že svetová teplota na povrchu planéty sa do roku 2100 zvýši kvôli skleníkovým plynom od 1,4 do 5,8 stupňa Celzia. Dochádza k záveru, že dopad na priemyselné krajiny bude pri priemernom oteplení neutrálny a náklady dopadnú najmä na rozvojové krajiny, najmä preto, že sú chudobné a majú malú schopnosť prispôsobiť sa.
Vo svetových médiách je otepľovanie výlučne spájané s katastrofami od záplav cez hurikán až po suchá. Referuje sa o štúdiách, poukazujúcich na vysoké náklady otepľovania a zabúda sa na pozitívne aspekty, napríklad očakávaný pokles vysokých počtov úmrtí kvôli chladu, zníženie nákladov na vykurovanie alebo zvýšenie poľnohospodárskej produkcie.
Na druhej strane sa tiež zabúda na vysoké náklady na znižovanie emisií podľa Kjótskeho protokolu. Tie podľa niektorých vedeckých štúdií môžu dosiahnuť náklady globálneho otepľovania, pričom medzi vedcami panuje zhoda, že redukcia emisií podľa Kjóta rast globálnej teploty takmer nijako nespomalí.