Väčšine klientov stačí jedna banka
Slovenské banky dokážu väčšine klientov ponúknuť všetky potrebné služby. Podľa prieskumu spoločnosti GfK Slovakia totiž každý druhý obyvateľ Slovenska využíva len jednu banku. Len každý piaty obyvateľ vo veku nad 15 rokov bankové služby nevyužíva.
Medzi dôvodmi vernosti jednej banke sú podľa analytika Poštovej banky Miroslava Šmála najmä poplatky a vyrovnaná ponuka služieb na trhu.
„Poplatky za bankové služby sú v súčasnosti dosť vysoké. Bežný účet vyjde ročne zhruba na tisíc korún. Preto ľudia, ktorých úspory nie sú vyššie ako suma chránená štátom, nemajú veľmi chuť otvárať si druhý účet v inej banke. Kvôli vysokým poplatkom sa občania zároveň snažia vybaviť si nové produkty, ako napríklad úver alebo termínovaný vklad, v rovnakej banke,“ vysvetľuje analytik.
Ďalším dôvodom vernosti jednému bankovému domu je vyrovnaná ponuka služieb medzi bankami. Ak niektorí občania majú špeciálne požiadavky na bankové produkty, zväčša ich uspokojí ponuka ich banky a nemusia chodiť ku konkurencii.
V súčasnosti je bežné, že pri bankovom okienku ľudia nielen zadávajú trvalé príkazy, ale môžu uzatvoriť aj poistenie, investovať do podielových fondov, požičať si na auto cez lízing či zapojiť sa do dôchodkovej reformy.
„Služby a produkty viacerých bánk súčasne využíva takmer tretina Slovákov,“ hodnotí výsledky prieskumu Martin Urbaník zo spoločnosti GfK Slovakia. Klientom dvoch bánk je pätina Slovákov, služby troch využívajú traja z päťdesiatich (viac aj v článku Slováci bývajú verní – jednej banke****).
Pätina občanov Slovenska nad 15 rokov však stále nevyužíva bankové služby. Tento počet sa pritom od roku 1999 každý rok mierne zvyšuje. Napríklad v roku 2003 nepatrilo ku klientom bánk len 17 percent občanov. Služby bánk nevyužívajú podľa Šmála najmä nezamestnaní ľudia, ale napríklad ani ženy na materskej dovolenke.
Klientmi bánk nie je ani časť dôchodcov, ktorým penzie chodia poštou. Nepotrebujú mať preto zriadený osobný účet.
Podiel ľudí, ktorí sú klientmi bánk, je na Slovensku podobný ako v Česku či Maďarsku. Napríklad v Bulharsku však využívala v roku 2003 bankové služby podľa údajov GfK Slovakia a Bank Austria Creditanstalt len štvrtina obyvateľov. V Rumunsku to boli dvaja z piatich.
Pritom jednotlivé krajiny strednej a východnej Európy sa výrazne odlišujú v tom, aké služby ich klienti od bánk požadujú. V sporení a investovaní napríklad dosahujú slovenskí bankoví klienti jedno z popredných miest. V úveroch však niekoľkonásobne zaostávajú za vyspelými bankovými trhmi Nemecka a Rakúska, ale napríklad aj Slovinska.
Spolu 45 percent opýtaných uviedlo, že sú klientmi Slovenskej sporiteľne. „V rámci retailového trhu je dlhodobo bankou s najväčším počtom klientov,“ hodnotí prieskum. Druhé miesto patrí VÚB, tretí najväčší počet klientov má Tatra banka. Najviac spokojných bankových klientov je v Košickom kraji. Najspokojnejšími zákazníkmi bánk sú podľa prieskumu ľudia s vysokoškolským vzdelaním.