Maródov ubúda, chorých nie
Len niečo vyše troch percent ľudí sa nechalo v júni vypísať na maródku. Sociálna poisťovňa tvrdí, že k zníženiu prispela prísnejšia kontrola chorých, ale aj nové zákony, podľa ktorých prvých desať dní platí práceneschopnosť zamestnávateľ.
V Českej republike napríklad majú počet práceneschopných dlhodobo do osem percent.
Lekári však majú opačnú skúsenosť, čoraz viac ľudí si na liečbu radšej vezme dovolenku. Prípadne chodia do práce chorí, čo sa o niekoľko rokov môže prejaviť na zdraví. „Takéto úvahy nepovažujem za správne, je to čierno-biele videnie,“ nesúhlasí s tvrdeniami lekárov člen rady riaditeľov Sociálnej poisťovne Igor Lipták.
Nemocenskú totiž vypláca Sociálna poisťovňa až od jedenásteho dňa práceneschopnosti. Prvých desať dní dostáva náhradu mzdy zamestnanec od svojho zamestnávateľa, pričom prvé tri dni vypláca len 25 percent z denného vymeriavacieho základu, potom 55 percent.
„Odkedy sa zmenil systém vyplácania nemocenských dávok, odvtedy sa ľudia pýtajú do práce. Neviem, či im zamestnávatelia nejako hrozia, alebo čo, skrátka odvtedy sa to zmenilo. Ak sú to nejaké zlomeniny, tak sa pacient radšej nechá normálne vypísať. Ale ak ide o ľahšie stavy, nejaké nachladnutia, nejeden mi povie, nevypisujte ma, a vezme si dovolenku. Alebo ide do práce. Ja im to síce neodporúčam, ale ovplyvniť to veľmi nemôžem,“ povedala praktická lekárka pre dospelých Tatiana Poláková z Košíc.
Podobnú skúsenosť má aj lekárka Helena Borošincová zo Žiliny. „Deväťdesiat percent z tých, čo by mali ostať doma a liečiť sa, ide do práce. Tých prípadov je neúrekom, stretávam sa s tým dennodenne“, povedala. Takto pacienti ochorenia prechodia, čo sa im môže neskôr vrátiť aj s komplikáciami. Ani čerpanie dovolenky namiesto péenky nie je dobré riešenie. „Keď si takýmto spôsobom pacient minie dovolenku, neostane mu čas na relax a zotavenie sa,“ dodala Poláková.
„Je len na pacientovi, či si uplatní práceneschopnosť, alebo si vyberie dovolenku“, tvrdí riaditeľka sekcie nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne Elena Trutzová. Trvá však na tom, že na maródke sú dnes už len ľudia, ktorí sú skutočne chorí. „Predĺžila sa totiž doba jej trvania na 44 dní. To dokazuje, že v sieti ostali len tí, ktorí sú naozaj chorí,“ povedala. Sociálna poisťovňa tak ušetrila na výdavkoch na nemocenské za máj a jún okolo 70 miliónov korún.
Stále však pretrvávajú veľké regionálne rozdiely. Počet práceneschopných sa zvyšuje od západu na východ republiky. Lipták vidí vyšší počet práceneschopných na východe okrem iného aj v inej kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Sú tam napríklad dlhšie čakacie lehoty na zdravotné výkony,“ povedal. S tým však nesúhlasí Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov. „To s tým vôbec nesúvisí. Napríklad medzi Komárnom a Dunajskou Stredou je rozdiel takmer dve percentá. Má to súvis s počtom nezamestnaných. Kde je vysoká nezamestnanosť, je aj veľa práceneschopných,“ povedal.