Enel žiada nové úľavy
Taliansky Enel dostavia tretí a štvrtý blok Mochoviec, len ak mu štát zaručí návratnosť investície. Chce, aby sa ceny elektriny zvýšili o jadrový poplatok.
Taliansky Enel dostavia tretí a štvrtý blok jadrových elektrární Mochovce, len ak mu štát zaručí návratnosť investície. Podľa návrhu investičného plánu z 12. júla, ktorý získal denník Pravda, je totiž dostavba vzhľadom na odhad vývoja výrobných a predajných cien elektriny nevýhodný projekt.
Na dokončenie Mochoviec treba 61,4 miliardy korún. Za 40 rokov prevádzky by elektráreň pri predajných cenách cez 1,30 Sk za jednu kilowatthodinu vytvorila celkovú stratu najmenej 1,8 miliardy korún. „Pre ekonomickú návratnosť projektu je potrebné vhodne nadstaviť rámec na tvorbu cien elektriny,“ upozorňuje Enel v investičnom pláne. Spoločnosť navrhuje, aby bol pre Mochovce počas ôsmich rokov zavedený jadrový poplatok vo výške 90 halierov za kilowatthodinu.
Podobné záruky dostatočne vysokých cien elektriny chce taliansky investor od štátu aj v prípade niekoľkomiliardových investícií do obnovy tepelných elektrární Nováky, Vojany či výstavby vodných elektrární na rieke Ipeľ a veterného parku v Jaslovských Bohuniciach. „Podmienky Enelu sú ťažko splniteľné. Za takýchto okolností sa spoločnosť nemôže predať,“ upozorňuje zdroj z manažmentu elektrární, ktorý si neželal byť menovaný.
Podľa ministerstva hospodárstva je však investičný plán výhodný. „Je bežné, že regulačný úrad zohľadňuje pomernú časť investícií v cenách,“ tvrdí hovorca ministerstva Maroš Havran.
Enel chce od štátu úľavy
Taliansky Enel podmieňuje miliardové investície v Slovenských elektrárňach viacerými zárukami a úľavami zo strany štátu. Okrem primeraných cien elektriny, ktorými mu má regulačný úrad zaručiť návratnosť investícií, žiada aj stabilné príjmy za vyčlenenie rezervných kapacít pre štátnu Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu a pokles odvodov do fondu na vyraďovanie jadrových zdrojov.
Prenosová sústava si v elektrárňach rezervuje voľné zdroje (podporné služby), ktoré nabehnú v prípade výpadkov dodávok elektriny. Za stabilitu sústavy by tak elektrárne mali tento rok zinkasovať asi 7,8 miliardy korún. V budúcnosti sa predpokladá, že okrem elektrární budú podporné služby dodávať aj iní výrobcovia elektriny. Enel však v návrhu investičného plánu z 12.¤júla žiada, aby štát zabezpečil, že elektrárne budú z podporných služieb inkasovať 7,8 miliardy korún každoročne až do roku 2010.
Do tohto roku predpokladá Enel aj postupný pokles odvodov do fondu na likvidáciu jadrových elektrární. Zástupcovia fondu pritom upozorňujú, že vo fonde zdroje, naopak, chýbajú. Elektrárne by mali tento rok do fondu prispieť asi 1,2 miliardy korún a do roku 2010 by ich odvod mal podľa Enelu klesnúť na miliardu.
Taliansky investor pritom zvažuje, že elektrárne preinvestujú v najbližších rokoch až 108 miliárd korún. Minister hospodárstva Pavol Rusko pritom na začiatku týždňa informoval o 73-miliardovom investičnom zámere. Rozdiel tvorí predovšetkým asi 20-miliardová investícia v elektrárni Vojany, o ktorej sa má rozhodnúť v roku 2012 a výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ.
Na všetky investície okrem zvýšenia výkonu prvých dvoch mochoveckých jadrových blokov a bohunickej jadrovej elektrárne V2 požaduje Enel garancie na primerané ceny elektriny. Regulačný úrad však určuje elektrárňam už len cenu podporných služieb. Výška výrobných cien elektriny závisí od konkurencie medzi slovenskými, českými a poľskými producentmi. Ministerstvo hospodárstva však tvrdí, že podľa zákona zohľadňuje regulačný úrad pomernú časť investícií v cenách. „To nemožno považovať za štátnu záruku,“ tvrdí hovorca ministerstva Maroš Havran.
Investičný plán Enelu podľa neho zatiaľ nie je verejný dokument. „Plán sa od 12.¤júla viac ráz menil. Konečnú verziu má len minister Rusko a štátna tajomníčka Šimková. Dokument sa zverejní, až keď bude schválený,“ dodáva Havran. Podľa informácií z elektrární sa však návrh investičného plánu od 12. júla výrazne nezmenil. Novinkou v ďalších verziách bolo napríklad to, že Enel už nepodmieňoval investície zrušením nevýhodných zmlúv elektrární so Slovalcom a bratislavským Paroplynovým cyklom.
Investičným plánom by sa mal na budúci týždeň zaoberať výkonný výbor Fondu národného majetku. Fond naznačil, že problémom môže byť návrh, aby sa časť budúcich investícií platila z pozastavených dividend elektrární. Dividendy zo ziskov sa nemajú vyplácať do roku 2012, čím by štát prišiel najmenej o 1,4 miliardy korún. „Pri podobných transakciách sa práve, naopak, snažíme v zmluvách zabezpečiť vyplácanie čo najväčších dividend,“ upozorňuje hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová. V prípade sporných otázok nie je podľa Lesajovej vylúčené, že fond predloží návrh investičného plánu na posúdenie vláde.