Únia vpustí čínsky textil
Vojna o podprsenky, tričká či nohavice z Číny sa včera skončila. Eurokomisár pre obchod Peter Mandelson a čínsky minister obchodu Bo Xilai podpísali v Pekingu dohodu, ktorá pustí milióny čínskeho textilu zablokovaného na hraniciach únie na spoločný trh. Schváliť ju ešte musia všetky členské štáty únie.
Britský premiér Tony Blair však verí, že európske vlády dohodu podporia, podľa nemenovaných úradníkov pôjde iba o formalitu. Niektoré krajiny so silným textilným priemyslom, ako sú Francúzsko, Španielsko či Portugalsko, by sa však mohli zdráhať pre obavy, že lacný čínsky textil ohrozí ich výrobcov.
Po maratóne vyjednávaní, ktoré začali v nedeľu a pokračovali aj v noci na pondelok, sa strany dohodli na kompromisnom riešení. Polovica z asi 80 miliónov zadržiavaných výrobkov sa započíta do budúcoročnej dovoznej kvóty, druhú polovicu únia pustí bez podmienok.
Čínsky premiér Wen Ťia-pao opísal dohodu ako „férovú a akceptovateľnú pre obe strany“. Podľa Blaira je strategické partnerstvo medzi najľudnatejšou krajinou sveta a úniou stále ,,živé".
"Problém je, že sa snažíme balansovať medzi množstvom rôznych záujmov. Je samozrejmé, že ľudia chcú menej drahý tovar. Na druhej strane sú však textilní producenti v rámci Európy, ktorí sa obávajú o svoje pracovné miesta a neférovú súťaž, " povedal britský premiér.
Európski textilní producenti sa boja, že budú zničení, obchodníci však riskujú prázdne regály. Pre podobné problémy sú v „textilnej vojne“ s Čínou aj USA. Neúspešné vyjednávania v auguste viedli Washington k zavedeniu kvót.
Európa obmedzila dovoz čínskeho textilu v júni. Limity si „vypýtali“ niektoré členské krajiny únie po tom, čo lacný čínsky textil zaplavil európsky trh a ohrozoval výrobcov z Talianska či Španielska. Dovoz z Číny sa rapídne zvýšil po tom, čo staré kvóty v rámci Svetovej obchodnej organizácie prestali platiť v úvode tohto roka.
Podľa obchodníkov limity neboli stanovené na reálnej úrovni a veľmi rýchlo sa vyčerpali. Z desiatich kategórií, ktoré júnová dohoda obmedzuje, je v súčasnosti naplnených už sedem. Tričká, nohavice aj blúzky, ktoré boli často objednané a zaplatené ešte pred platnosťou dohody, sa tak začali kopiť v prístavoch a colných skladoch na hraniciach únie.
Skupina krajín, ktoré žiadali pustiť tovar na trh, sa postupne rozrastala. Proti Francúzsku, Taliansku, Portugalsku či Španielsku, ktoré majú významných domácich textilných producentov, sa postavilo viacero severských štátov spolu s Nemeckom, Holandsko či Írskom.