Štát bude šetriť, pracujúcich ubúda
Schodok verejných financií je potrebné znižovať nielen kvôli prijatiu eura, ale aj kvôli postupnému ubúdaniu ľudí v aktívnom veku, tvrdí slovenské ministerstvo financií.
Slovensko by podľa ministerstva financií malo v budúcich rokoch znižovať podiel schodku verejných financií na hrubom domácom produkte nielen kvôli prijatiu eura, ale aj kvôli zlému demografickému vývoju. Uviedol to Vladimír Tvaroška, štátny tajomník ministerstva financií, na konferencii o reforme riadenia verejných financií v Bratislave.
„Slovensko bude čeliť demografickej kríze. V roku 2050 sa pomer ľudí v aktívnom a postproduktívnom veku zníži na dva ku jednej z voľakedajšieho pomeru šesť ku jednej,“ uviedol.
Práve kvôli predpokladaným tlakom na verejné financie po zhoršení demografického vývoja by si krajina nemala podľa Tvarošku niesť so sebou vysoký verejný dlh.
Slovenská vláda pred časom rozbehla napríklad penzijnú reformu, ktorá má v budúcich desaťročiach uľaviť verejným financiám, pripomenula česká agentúra ČTK. Šetrenie si Slovákov na vlastných penzijných účtoch však už teraz spôsobuje Sociálnej poisťovni výpadok príjmov, v tomto roku by to malo byť viac ako 11 miliárd Sk. Tento schodok má poisťovňa vykryť z vlastných rezerv. V budúcnosti môže tiež využiť niekoľko desiatok miliárd korún, ktoré vláda vyčlenila na rozbeh dôchodkovej reformy z privatizácie SPP.
Vláda predpokladá, že tohtoročný schodok verejných financií kvôli vyššiemu výberu daní klesne na 3,25 percenta HDP z pôvodne predpokladaných 3,4 percenta HDP, a to bez zarátania nákladov na zmenu penzijného systému. Vlani mali verejné financie schodok 3,4 percenta HDP, v budúcom roku by to malo byť 2,9 percenta HDP.
Svetová banka Slovensko chváli
Reforma verejných financií na Slovensku vykazuje najlepšie výsledky spomedzi krajín, ktorým v tomto smere pomáha Svetová banka, uviedol manažér banky Roland Clarke.
Spokojnosť vyjadril aj minister financií Ivan Mikloš, upozornil však na niektoré nedostatky, ktoré treba odstrániť. Ide predovšetkým o efektivitu programového rozpočtovania a účtovníctvo štátnych inštitúcií.
Za najväčší problém pritom minister označil absentujúce alebo nedostatočne stanovené ciele v rámci rozpočtových programov jednotlivých rezortov. Tie sa totiž v konečnom dôsledku často míňajú účinkom, čo znižuje efektivitu programového rozpočtovania ako celku. „To je ale už otázka samotných ministerstiev. Tie musia svoje programy zostavovať zodpovedne a stanovovať v nich reálne ciele,“ konštatoval Mikloš.