Analýza: Devín banka a politika
Devín banku už pred jej krachom sprevádzali finančné podvody a politické škandály. Po vyhlásení konkurzu však tento príbeh pokračoval násilnou kriminalitou.
Jednou z príčin môže byť umelo predlžovaná agónia banky a vedomie beztrestnosti jej aktérov.
Analytici zároveň pripomínajú, že na začiatku príbehu v roku 1992 stal nenápadný odborársko-družstevný peňažný ústav. Už rok po vzniku však prišli prvé vážne problémy so zlými úvermi. Dohľad Národnej banky Slovenska konštatoval, že ide o „výsledok nezvládnutia manažérskych činností zodpovedných predstaviteľov“ tohto peňažného ústavu.
Už o niečo skôr napadlo odborárskych bosov hľadať pomoc v Rusku. Akcionármi banky sa postupne stali ruská spoločnosť MFK a firma Energia Moskva, ktorá dodávala na Slovensko palivové články do jadrových elektrární. Jej šéf, vtedy 40-ročný Sergej Gorodkov, sa nadlho usadil v kresle predsedu predstavenstva Devín banky.
Vo februári 1996 poverila Mečiarova vláda Devín banku deblokáciou ruského dlhu. Šéfom banky v tom čase už bol Karol Martinka, podľa svedectiev viacerých bývalých zamestnancov tam však v skutočnosti vládla jeho manželka Blažena. Tá sa onedlho stala premiérovou poradkyňou a zblízka lobovala za privatizáciu piešťanských kúpeľov v prospech Martinkovej firmy Vadium Group. Mečiarova vláda urobila v tomto prípade výnimku a priamo nariadila Fondu národného majetku, ako kúpele sprivatizovať. V kuloároch sa hovorilo, že je to odmena Martinkovcom za ich verné služby.
V tom čase však už vychádzalo najavo, že Devín banka porušuje pri deblokáciách dohodnuté pravidlá. Najznámejším škandálom z tohto obdobia je kauza Katrim Stelly. Banka v rozpore s mandátnou zmluvou poverila deblokáciou tretiu osobu, v tomto prípade firmu z nejasným pozadím. Deblokovaným tovarom boli navyše ruské stíhačky MIG-29.
Zároveň sa objavili nepotvrdené informácie, že Devín banka presadzuje predovšetkým ruské záujmy. V tomto duchu sa vyjadril vtedajší šéf rozviedky SIS. Dohľad NBS zase konštatoval „vysokú koncentráciu úverov voči Ruskej federácii“. Čo bolo horšie, vnútorné predpisy banky umožňovali poskytovať úvery aj zjavne rizikovým klientom.
Začiatkom leta 1997 nastúpilo do čela Devín banky nové vedenie blízke SDĽ a jej predsedovi Jozefovi Migašovi. O rok neskôr začal peňažný ústav lákať vkladateľov až 16-percentnými úrokmi z vkladov, a pritom často nebol schopný naplniť povinné minimálne rezervy. To mu nebránilo financovať vznik televízie Luna. Podľa viacerých finančných analytikov mala NBS dostatok dôvodov, napríklad zistené falšovanie účtovníctva, aby banke odňala licenciu už v roku 1999. Osobné väzby akcionárov na koaličnú stranu a prvú Dzurindovu vládu však Devín banke predĺžili život aj deblokačný mandát.
O rok neskôr dostala banka od vlády dokonca pôžičku vo výške 60 miliónov dolárov, ktorú mala vyrovnať úspešnými deblokáciami. Ruská strana však o ne stratila záujem, lebo Slovensko odmietlo splácanie „sovietskeho“ dlhu ďalšími vojenskými dodávkami. V júni 2001 dosiahla strata Devín banky 2 miliardy korún a podiel zlých úverov 80 percent zo všetkých poskytnutých. O štyri mesiace sa dostala do konkurzu. Bankrot postihol dôverčivých vkladateľov, ale najmä štát, ktorý musel z fondu na ochranu vkladov vyplatiť vyše 11,3 miliardy korún.