Slovenské chovy hydiny sú bezpečné
Od soboty rána je na Slovensko zakázané dovážať z Rumunska vajcia, živú hydinu aj výrobky z nej vrátane peria.
Zákaz vydala Štátna veterinárna a potravinová správa SR po tom, čo Bukurešť oznámila, že medzi vodným vtáctvom v rumunskej delte Dunaja hrozí výskyt vtáčej chrípky. Slovenským chovom zatiaľ nebezpečenstvo nehrozí.
"Podozrenie na výskyt vtáčej chrípky v Rumunsku ešte nie je potvrdené. Uhynuté divé kačice a hrabavá hydina – sliepky z drobnochovov však vykazujú klinické príznaky vtáčej chrípky,“ uviedol ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Rumuni zatiaľ evidujú úhyn 43 divých kačíc a 57 sliepok. Sliepky nariadili zabiť po tom, čo objavili príznaky vtáčej chrípky u jednej z nich.
V Rumunsku sú už odborníci Európskej komisie na migráciu vodného vtáctva. Brusel by v priebehu dneška mal rozhodnúť o nových opatreniach brániacich ďalšiemu rozšíreniu nákazy. "Ich rozsah bude závisieť od toho, či sa obavy z prítomnosti vírusu potvrdia, alebo nie,“ povedal Bíreš.
Odborníci teraz skúmajú, či príčinou úhynu divých kačíc bol vysoko- alebo nízkonebezpečný vírus. "Ani v prípade, že ide o nízkopatogénny (nízkonebezpečný) vírus, však nemožno podľa Bíreša vylúčiť rozšírenie choroby. ,,Už sa vyskytli prípady, keď sa vírus pri zmene hostiteľa preniesol zo sliepky na človeka,“ konštatoval Bíreš.
Vírus doteraz preskočil len na ľudí s istou genetickou výbavou. Aspoň zatiaľ šlo o zanedbateľný zlomok ľudskej spoločnosti. Myslí si to odborník na vírusové choroby zvierat a vtáctva Alexander Szabó, prorektor Trnavskej univerzity.
Vodné a brodivé vtáctvo, ktoré zo Slovenska odletelo na juh, by mohlo podľa Szabóa vírus vtáčej chrípky privliecť na Slovensko najskôr na jar. Bíreš však pripúšťa, že napriek všetkým opatreniam nemožno úplne vylúčiť skoršie zavlečenie choroby na slovenské územie, a to buď dopravou, alebo infikovanými ľuďmi.
"Nebezpečenstvo vtáčej chrípky nemožno v nijakom prípade podceňovať,“ pripomína virológ Szabó. Upozornil, že v minulosti chrípkové vírusy vznikli mutáciou – zmenou vtáčích chrípok na ľudské. Najčastejším zdrojom nákazy boli divé kačice.
Ľudia, ktorí pracujú v hydinárňach, nie sú riziku nákazy vystavení o nič viac ako ostatní. "V Ázii ochoreli ľudia, ktorí nemali s výrobou hydiny nič spoločné,“ tvrdí Szabó. Ľudstvo teraz najviac ohrozuje to, že súčasný vírus vtáčej chrípky sa zmení na vírus, ktorý dokáže súčasne infikovať nielen hydinu, ale aj človeka a bude sa šíriť v celej ľudskej spoločnosti. Inou možnosťou je, že vírus vtáčej chrípky sa skríži s vírusom ľudskej chrípky. Jedno aj druhé je pre ľudí nebezpečné,“ vraví Szabó.
Na Slovensku sa absolútna väčšina hydiny chová v uzavretých veľkochovoch. "Je vylúčené, aby naša hydina prišla do styku s voľne lietajúcim vtáctvom. Naša výroba hydinového mäsa je bezpečná, pretože je pod stálou veterinárnou kontrolou,“ uviedol konateľ spoločnosti Hydina Súlovce Marián Čakajda. Priamemu nebezpečenstvu sú podľa neho vystavení ekologickí farmári v západoeurópskych krajinách, ktorí začali chovať sliepky pod holým nebom.