Slovensko vedie v únii rastom hypoték
Hypoték pribúda na Slovensku najrýchlejšie spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie. Za posledné štyri roky sa ich objem každoročne zvýšil v priemere jedenapolkrát, zatiaľ čo priemerný rast únie bol necelých deväť percent.
Vyplýva to zo správy o Usporiadaní bankovníctva EÚ, ktorú vypracovala Európska centrálna banka spolu s národnými bankami.
„Počiatočná úroveň úverov v novozačlenených krajinách bola však veľmi nízka,“ konštatuje sa v správe. Preto v porovnaní celkového objemu hypotekárnych úverov voči hrubému domácemu produktu sa však Slovensko radí na predposledné miesto. Menej hypoték v prepočte na produkciu ekonomiky si vybavili už len Slovinci.
Za rýchlym rozvojom hypotekárnych úverov na Slovensku je fakt, že prístup občanom k nim sa počas posledných rokov výrazne zjednodušil. Banky jednak zľavili z nárokov na klientov, jednak si radový klient môže vďaka postupnému znižovaniu úrokov požičať lacnejšie, v súčasnosti už aj za úrok pod päť percent ročne.
Vďaka tomu sa k hypotékam a iným úverom na bývanie dostávajú viac aj ľudia z ekonomicky menej silných regiónov. Najviac hypoték sa však napriek tomu schvaľuje stále pre obyvateľov Bratislavy a jej blízkeho okolia, čo súvisí s priemerne najvyššími príjmami, nízkym rizikom straty zamestnania, vysokým dopytom po bytoch, ako aj s najväčšou výstavbou bytových domov. Na hlavné mesto pripadá stále 40 až 70 percent hypoték, podľa jednotlivých bánk.
Rozdiel medzi regiónmi je výrazný aj v použití pôžičiek. Podľa Dany Kondrótovej, vedúcej oddelenia riadenia úverov pre občanov vo VÚB banke, zatiaľ čo v Bratislave a najväčších mestách sa za hypotéky najmä kupuje, v malých mestách a na vidieku sa v drvivej väčšine opravuje. Ľudia si tam zväčša požičiavajú 500– až 600-tisíc korún, zatiaľ čo vo väčších mestách je to dvojnásobne viac.
Zlacnenie úverov sa premietlo do vyšších požičiavaných súm. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi bola priemerná výška úveru na bývanie 800-tisíc korún, v súčasnosti presahuje milión.
Napriek tomu, že banky si už príliš nepotrpia na tom, aby mal dlžník aj nejakú poistku, stále niektoré tento fakt zvýhodňujú, najmä pri slobodných žiadateľoch. „Bežné poistenie úveru, ktoré chráni klienta pre prípad straty zamestnania, trvalej invalidity či práceneschopnosti, má zhruba 40 percent nových klientov,“ odhaduje Kondrótová. Komplexnejšiu životnú poistku si uzatvorila len asi desatina dlžníkov.
V súčasnosti už najmenej dve finančné spoločnosti, ktoré poskytujú tzv. rýchle úvery, ponúkajú klientom konkurencie nižšie splátky napríklad za splácanie úveru z kreditnej karty či kontokorentu, ak využijú ich služby. Na trhu hypoték by k podobnému „podliezaniu podmienok“ konkurenčnými bankami mohlo prísť už na budúci rok. V praxi by tak klienta konkurencie oslovila banka s ponukou splatiť zaňho predošlú hypotéku a poskytnúť mu novú, už však s nižším úrokom.