Sabó: Vírus nepozná hranice

Vtáčia chrípka obchádza územie Slovenska. Čo to pre nás znamená?

Chrípkový vírus môže obísť celý svet, prečo by potom neprešiel celou Európou a Slovenskom? Stále ide o jasne vyhranený vírus vtáčej chrípky. Myslím si, že aj naďalej zostane len v tejto podobe. Novým momentom je, že vírus v európskych krajinách začali šíriť najmä labute. Doteraz totiž vírus H5N1 objavovali u divých kačíc a sliepok.

Aké nebezpečenstvo predstavujú pre ľudí nakazené labute?

Ak sa teraz nositeľom nákazy stali labute, znamená to, že vírus vtáčej chrípky sa udomácnil v ich tele. Vznikla nová labutia línia chrípky. Ľuďom zatiaľ bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí. Nemožno samozrejme úplne vylúčiť situáciu, že sem-tam niektorý človek ochorie, ba ani to, že infekcia sa môže skončiť aj smrťou. Pôjde však iba o ojedinelé prípady.

Na Slovensku žije takmer 5,5 milióna ľudí. Trúfli by ste si ako virológ predpovedať, koľko obyvateľov môže byť ohrozených?

Určite netrúfol. Porovnajme si počet obyvateľov Slovenska s troma miliardami ľudí žijúcimi v Ázii, kde už vírus H5N1 usmrtil sliepky aj zopár desiatok ľudí. Šanca ochorenia u nás je veľmi mizivá. Nerozmýšľajme však v slovenských rámcoch, ale v mierke celej Európy či sveta, pretože vírus nepozná hranice medzi krajinami ani kontinentmi.

Ako dlho môže vtáčia chrípka ohrozovať vtáctvo, hydinu a ľudí?

Na jednoznačné otázky nejestvujú vždy jednoznačné odpovede. Po prvý raz vedci objavili vírus H5N1 v roku 1997 v juhovýchodnej Ázii v Hongkongu. Odvtedy uplynulo deväť rokov. Z ruského Uralu, ktorý oddeľuje Európu od Ázie, však vírus dorazil k našim hraniciam za pol roka. Nemožno tvrdiť, že o mesiac či dva vírus cez naše územie prehrmí, že u nás nebude a na západ od našich hraníc bude. Vírus sa môže ,,zahniezdiť" v našej vtáčej populácii a prežívať v nej po desaťročia.

Keď zistili v Ázii a naposledy v Turecku vírus vtáčej chrípky medzi hydinou, nemilosrdne ju vykántrili. Aký osud čaká labute?

Za súčasnej nákazovej situácie by nebolo prekvapením, keby vírus objavili aj v našich labutiach. Možnosť, že ho izolujú, je vysoká. Potom nevylučujem, že by mohlo dôjsť aj k najhoršiemu, teda k odstrelu labutí. Bol by to strašný čin, lebo nikto si netrúfa v prírode siahnuť na tieto krásne elegantné vtáky. Nebola by to však posledná krutosť páchaná na zvieratách v mene istoty života ľudí. Spomeňme si, že pri chorobe šialených kráv vybili v Anglicku vyše dvestotisíc kusov dobytka.

Môže vírus H5N1 „preskočiť“ z labutí na drobné vtáctvo – spevavce? Keby sa tak stalo, bolo by to zrejme najväčšie nebezpečenstvo pre drobnochovateľov hydiny, lebo taký vrabec vletí hocikde.

So spolupracovníkmi robím kompletný laboratórny výskum spevavých vtákov zameraný na prenos a prítomnosť protilátok proti akýmkoľvek vírusom chrípky. Práce prebiehajú už vyše päť rokov a u nijakého spevavca, domáceho či sťahovavého, sme nezistili ani protilátky na vírus chrípky, ani vírus samotný. Z labute má vírus najväčšiu šancu prejsť na kačky, a to preto, lebo žijú v spoločnom prostredí a sú v dennom kontakte. Bolo by to zlé. Považujem to však za reálnu možnosť.

Ľudia sa najviac obávajú takej mutácie – zmeny vírusu vtáčej chrípky, ktorá by následne masovo ohrozila ich samých. Ani vy ste úplne nevylúčili takú možnosť.

Vždy, keď počujem, že chrípkový vírus zmutuje, dráždi ma to. Vírus sa predsa mení, mutuje, odkedy existuje. Najčastejšie sa mutácie vírusu, okrem vírusu HIV, vyskytujú práve pri víruse chrípky. Je stále otázne, či prípadná mutácia vírusu vtáčej chrípky bude mať pre človeka škodlivú podobu.

Nemáme nijakú možnosť ovplyvniť zmeny, ktoré vo vírusoch prebiehajú? Sú zmeny úplne v réžii prírody a človek je odsúdený len do úlohy pozorovateľa?

Naozaj v tomto prípade nám prislúcha len rola pozorovateľa. Nemáme pod kontrolou prírodu, v tomto prípade voľne lietajúce vtáky, ktoré vírusy napádajú.

Ako by potom vyzeral najhorší scenár vtáčej chrípky pre človeka? Taký, ktorý by mohol priniesť zrod vírusu ohrozujúceho zdravie človeka?

Neotvárajme nasilu Pandorinu skrinku. Zoberme si, že človek je infikovaný typickým vírusom ľudskej chrípky H1N1 alebo H3N2 a súčasne je vnímavý aj na vírus vtáčej chrípky H5N1. Upozorňujem, že ide o veľmi málo ľudí. V takom prípade vzniká príležitosť na to, aby sa v človeku vytvoril taký variant vírusu, ktorý bude schopný šíriť sa v ľudskej populácii. Keby sa niečo také stalo, potom to bude, samozrejme, nebezpečné.

Aké sú vlastne možnosti našej obrany proti vírusu vtáčej chrípky?

Dôsledne uplatniť pripravené protiepidemiologické opatrenia a v chovoch zvierat, hydiny predovšetkým, dodržiavať celý bezpečnostný systém vypracovaný veterinárnou službou. Určite by sme mali mať naporúdzi očkovacie látky. Bolo by ich dobré mať pre ľudí aj pre zvieratá.

Ktoré skupiny obyvateľov sú teraz najviac ohrozené? Sú to veterinárni lekári, chovatelia hydiny, pracovníci hydinární a bitúnkov?

Má to logiku, pretože táto skupina ľudí prichádza do styku s ohrozeným vtáctvom najskôr a najčastejšie. Tieto profesie treba rozhodne chrániť v prvej vlne. Podrobné štúdie prvých ľudských infekcií však ukázali, že ochoreli ľudia, ktorí nemali nič spoločné s hydinou. Nekupovali ju ani ju nepitvali. Infekciu získali vzdušnou cestou. Ľudia, ktorí ošetrovali choré sliepky a museli sa nadýchať miliardy vírusov, prežili. Vysvetľuje sa to už spomínanou rozdielnou vnímavosťou – citlivosťou ľudí na vírus vtáčej chrípky.

Čo je viac v tejto chvíli ohrozené – drobnochovy či veľkochovy?

Všetko nasvedčuje tomu, že zatiaľ je vírus viazaný na labute. Nuž a tie sa predsa nedostávajú do styku s kŕdlikmi hydiny drobnochovateľov, a už vôbec nie s hrabavou hydinou uzavretou v halách. Na druhej strane sa vírus z infikovaného zvieraťa z labute či sliepky vylučuje v obrovských množstvách a prenáša sa vetrom na veľké vzdialenosti. Drobnochovatelia by preto urobili dobre, keby držali sliepky v uzavretých priestoroch. Niekoľko týždňov ich môžu chovať aj v kurínoch.

Vírusy a nimi vyvolané infekcie slúžia v prírode na udržiavanie rovnováhy v spoločenstve zvierat aj vtáctva. Do akej miery plní túto úlohu vírus H5N1?

Infekcia v ríši zvierat pôsobí v niektorých prípadoch skutočne ako nemilosrdný regulátor stavu populácie na určitom území. Nemôžem však tvrdiť, že vtáčia chrípka je v tejto chvíli nástrojom regulácie stavu napríklad divých kačíc. Ich počty v Európe aj celosvetovo sú pomerne nízke. Pričinili sa o to ľudia tým, že obrali kačice o ich prirodzený životný priestor. Kačice sa dnes nerozmnožujú tak rýchlo, aby ich počty regulovala príroda chrípkou. Veci sú zložitejšie, ako sa na prvý pohľad zdajú.

Čo teda znamená ostro sledovaný nástup vírusov chrípky?

Nejde o nič iné, len o biologický vývoj. Na jednej strane je vírus, ktorý chce prežiť a zachovať sa ako druh v prírode. Hľadá všetky možnosti, ako prežiť. Preto sa okrem kačíc či sliepok udomácnil aj u koní, ošípaných, ba aj veľrýb. Nemá to účel, ktorý človek hľadá. Je to živelná vec, ktorá sa samoreguluje v prírode.

Myslíte si, že týmto vysvetlením uspokojíte ľudí vystrašených vtáčou chrípkou?

Zrejme nie, ale taká je podstata existencie vírusov.

Keď prepukla choroba šialených kráv BSE, ľudia prestali jesť hovädzie mäso. Myslíte si, že nastane podobný útek aj od hydiny?

Vylúčiť sa to nedá. Stačí sa pozrieť na to, ako sa vyplašili Taliani. Strata spotrebiteľskej dôvery pri hovädzom mäse bola výsledkom neinformovanosti a zbytočného strašenia ľudí. Veterinárna aj humánna medicína mali predsa dosť poznatkov o BSE, aby ľudí upokojili.

Budú sa teraz spotrebitelia správať pokojnejšie?

Všetko závisí od toho, aké informácie sa z médií dostanú k ľuďom. Nemáme, isteže, dosah na voľne žijúce vtáctvo. No keby aj vírus vtáčej chrípky prenikol medzi hydinu, slovenská veterinárna služba má toľko prostriedkov, že bude okamžite schopná minimalizovať a likvidovať nákazu.

Budete jesť hydinu v najbližších týždňoch?

Budem, mám ju rád pripravenú na všetky spôsoby. Tisícky ton hydinového mäsa, ktoré spálili v juhovýchodnej Ázii, mohli ísť podľa mňa po tepelnom spracovaní pokojne na stôl spotrebiteľov. Netreba mať odpor k hydine.

Vyzerá to, akoby ste boli veľký chovateľ hydiny.

Nie, som vedec, vysokoškolský učiteľ. Moje presvedčenie vyplýva z poznania podstaty vtáčej chrípky. Čo nám teraz predvádza, je ukážkou nepretržite prebiehajúcej evolúcie – vývoja v živej prírode. Spolužitie vírus – hostiteľ, ktorého výsledkom sú rôzne chrípky, je veľmi zložité. Pre vedca je to však vzrušujúca detektívka s otvoreným koncom.

---

Alexander Sabó (1941), profesor Univerzity Karlovej v Prahe a Trnave. Patrí k medzinárodne uznávaným slovenským vedcom, odborníkom na vírusy. Profesionálne vyrástol vo Virologickom ústave SAV, štyri roky prednášal na Washingtonovej univerzite v americkom Seattle. Teraz je prorektorom Trnavskej univerzity.