Štát mal dotovať internet pred 2 rokmi

Štát začne možno už tento týždeň dotovať ľuďom rýchly internet. Je náhoda, že podpora prichádza práve pred voľbami?

Mne na tom nezáleží, že prichádza pred voľbami. Pre mňa je podstatné zvýšenie internetizácie Slovenska. Ja som po prvý raz predstavoval projekt ešte v auguste 2004, dávno pred vymenovaním do funkcie splnomocnenca. Vlani v júli bola schválená Minerva – vládny program stratégie konkurencieschopnosti do roku 2010. Projekt Internet pre vzdelávanie sa stal súčasťou Minervy. Peniaze na projekt sme dostali v septembri. Príprava trvala určitý čas. Áno, vychádza to pred voľbami, ale ja za to nemôžem a ani to neviem ovplyvniť. Možno sa to niekomu hodí. Ja však nie som politik.

Bolo ťažké presvedčiť ministerstvo financií, aby vyčlenilo pre 40-tisíc rodín 240 miliónov?

Ministerstvo financií bolo od začiatku proti dotáciám. Odkedy som projekt po prvý raz predstavil a boli pridelené peniaze, ubehol rok. Boli tam silní oponenti. Nakoniec však uznali, že by to mohlo mať taký prínos, aký sme prezentovali.

Čím ste ich teda presvedčili?

Argumentoval som, že štát si neplní úlohu v tom smere, že Slovensko je na chvoste Európy. Internetizácia tu nenapreduje vôbec. Rozšírenie širokopásmového internetu pritom považujem za základný kameň informatizácie. Ak štát dotáciami nezasiahne tak ako iné, vyspelejšie krajiny, nič sa tu nezmení.

Napríklad ktoré krajiny pristúpili k dotáciám?

Taliansko, Francúzsko, Maďarsko…

Môže sa však Slovensko prirovnávať k Taliansku, ktoré je dosť socialistické?

Ja sa nechcem baviť o politike. Mne nezáleží na tom, či je šéfom talianskej vlády socialista, alebo nie. Mojím cieľom je, aby občania Slovenska mali prístup k informačným technológiám. Ja som pritom pravicovo orientovaný a nie som za dotácie. Je tu však naozaj deformovaný trh, ktorý sa neskoro liberalizuje, a preto mu štát musí dať injekciu.

Hovoríte, že trh nerastie. Ale podľa štatistík zo Slovak Telekomu sa každý mesiac pripája na rýchly internet takmer šesťtisíc domácností a spolu s mobilnými a káblovými spoločnosťami a providermi na mikrovlnách sa to blíži k desaťtisíc rodinám za mesiac.

Slovak Telekom vám povedal, že sa pripája mesačne šesťtisíc domácností? Podľa mojich informácií je to najviac štyritisíc domácností mesačne.

Telekom tvrdí, že za posledné tri mesiace má 22-tisíc nových užívateľov, z čoho 70 percent sú domácnosti.

Koľko?!

Do šesťtisíc domácností za mesiac. Informáciu mám od manažéra Telekomu pre DSL internet.

Aj keby som uznal vaše číslo, teda šesťtisíc pripojených domácností za mesiac, tak od začiatku roka je to menej ako 22-tisíc.

Keď sa toľko ľudí aj tak pripája, načo sú potrebné dotácie?

Ale koľko pripojení máme v absolútnom počte?

V rozšírení rýchleho internetu patríme medzi posledných v únii, ale rastieme najrýchlejšie.

A vy si myslíte, že keď sa vlaňajších nejakých 40-tisíc pripojených domácností zmení na 80-tisíc, že to bude mať zásadný vplyv na informatizáciu spoločnosti a na to, že sme na chvoste? Podľa mňa nie.

Takže ste presvedčený o tom, že dotácie prispejú k vyššiemu rastu, ako by trh rástol bez nich?

Som. Dokonca si myslím, že tento projekt mal prísť oveľa skôr, a to už v roku 2004. Je to možno odpoveď na vašu otázku.

Iste, veď v roku 2004 sa rýchly internet medzi domácnosťami vôbec nerozvíjal.

To je pravda. Ja som sa však nepozeral na to, či trh rastie, alebo nie. Je to o konkurenčnom boji medzi providermi. Ja som pravicovo orientovaný, považujem každú dotáciu za zlú a nebezpečnú. Ale v tomto špeciálnom prípade, prihliadnuc na skúsenosti iných krajín, si myslím, že taký projekt tu dávno mal byť. Slovensko totiž v internetizácii zaspalo a je tu priestor na zmeny.

Prečo môžu podľa podmienok projektu získať dotácie 15– až 25-roční a nie napríklad aj 30-roční?

Je to otázka bonity investície. Nechcel som diskrimináciu, ale peniaze boli limitované a nemohli sme uspokojiť všetkých. Nepoznám však nič lepšie, ako investovať do mladých. Internet a mladí patria k sebe. Mladí sú navyše tí, čo prinášajú internet do rodín, robia osvetu pre rodičov. Ak si myslíte, že niekto myslel na voľby, tak mi vysvetlite, ako ten 15-ročný chlapec ovplyvní voľby.

Štát však väčšinou dotuje sociálne slabšie skupiny. Takže internet má iné smerovanie?

Samozrejme, podpora internetizácie zo strany vlády nie je sociálnou podporou, ale investíciou do znalostnej ekonomiky. Aby sme pre Európu neboli len lacnou pracovnou silou. Veď dokedy budeme len montovať autá?

Keď však štát dotuje internet, prečo nepodporuje aj investične drahšie, ale prevádzkovo lacné úsporné technológie, ktoré by mohli ľuďom znížiť náklady na kúrenie?

A podľa vás by sa mali dotovať?

Keďže v tomto prípade treba rozvinúť nový trh, tak určite áno.

Ja s vami úplne súhlasím, lebo je to zanedbané. To je tiež špecifický prípad, kde by sa mal štát finančne angažovať. Peniaze do obnoviteľných zdrojov, o ktorých hovoríme, sa štátu isto vrátia.

Vráťme sa k tým podmienkam. Štát bude dotovať internet s minimálnou rýchlosťou 512 kilobitov za sekundu. Prečo nie aj pomalší internet?

To si dohodli poskytovatelia internetu na rokovaniach. Pre mňa bolo dôležité, aby to bol širokopásmový internet s rýchlosťou od 256 kilobitov za sekundu. Tak, aby si žiadateľ mohol cez internet ťahať hlas, dáta, video.

Takže pri stanovení technických podmienok štátnych dotácií mali rozhodujúce slovo provideri?

Spolupracovali. Veď oni ho budú poskytovať. Nebudem predsa providera nútiť do 256 kilobitov, keď mi povie, že infraštruktúra je už nastavená na 512 kilobitov.

Keď sa v podmienkach hovorí o rýchlosti, prečo sa nehovorí aj o agregácii?

Na čo by sme kontrolovali niečo, keď sa to aj tak skontrolovať nedá. Vieme, že tých providerov bude veľa, že sa s produktmi pobijú (zmluvu podpísalo najmenej 45 providerov, pozn. red.). Keď sa klient rozhodne ísť do produktu napríklad mesačne za 500 korún, kde na jednom pripojení môže byť až 40 užívateľov a má na výber aj taký istý produkt bez agregácie, tak je to jeho voľba.

Neobávate sa, že ľudia sa napríklad zaviažu na dva roky využívať nejaké lacné pripojenie cez mikrovlny a o niekoľko týždňov zistia, že agregácia je privysoká, internet je pomalý a budú nespokojní?

Ak by boli žiadatelia s konkrétnym providerom nespokojní, zmluva nám umožňuje vykonať kontrolu. My však nenútime domácnosti ísť ku konkrétnemu providerovi. Je na žiadateľovi, aby si vybral.

Keď by ste zistili, že občan sa sťažuje oprávnene, čo potom?

Providerovi vypovieme zmluvu a klient bude mať ďalej nárok na dotácie. Je to zároveň jediný prípad, keď žiadateľ môže zmeniť providera a naďalej čerpať dotácie.

Keď spustíte projekt, za aký čas predpokladáte, že sa naplní 40-tisícová kvóta?

Som optimista. Predpokladám, že do štyroch mesiacov by sa počet naplnil.

Takže niekedy koncom leta už možno budete rokovať o pridelení ďalších dotácií?

Keď sa naplní 40-tisíc, projekt vyhodnotíme. Potom by som žiadal vládu o ďalšiu podporu minimálne do toho momentu, kým by sa Slovensko nedostalo aspoň na priemer EÚ.

V súčasnosti má internet asi 11 percent domácností. Priemer EÚ je koľko percent?

Pohybuje sa od 45 do 50 percent.

Myslíte si, že projekt by sa mal v budúcnosti zopakovať, alebo by mal mať inú formu?

Pred rokom, keď sme tento projekt pripravovali, navrhovali sme, aby sa dotovala aj kúpa počítača. Teraz sme od toho upustili, lebo pomery sa zmenili. Viac domácností už má počítač a nebolo by to preto veľmi efektívne. Podobne sa môže aj v budúcnosti stať, že pôjdeme možno inou formou. V aktivitách podporujúcich internetizáciu a digitálnu gramotnosť obyvateľstva si však nemôžeme dovoliť nepokračovať.

Predpokladáte, že konkurenčné prostredie by sa mohlo o dva roky vyvinúť tak, že keď dotácie skončia, provider užívateľovi cenu nezdvihne?

Ťažko predpovedať, čo bude o dva roky. Vzhľadom na zvyšujúcu sa konkurenciu na trhu však nepredpokladám zvýšenie cien.

Štátne dotácie prispeli k tomu, že trh sa dal ešte viac do pohybu. Operátori sa predháňajú v ponukách. Nemal však trh rozhýbať skôr Telekomunikačný úrad? Ako ste spokojný s prácou úradu?

Uvedomujem si, aký stav tu je. Úrad však musí postupovať podľa platných zákonov. Je, bohužiaľ, realita, že Slovak Telekom je schopný zaplatiť si lepších právnikov. Úrad také možnosti nemá.

---

Miroslav Kukučka (38) je splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti od októbra 2004. V roku 1985 vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave, zameranie jadrová fyzika. V rokoch 1991 až 1993 bol programátorom a obchodným manažérom. Následne prešiel rôznymi funkciami v bratislavskej spoločnosti Software602 Slovakia. V rokoch 2001 až 2003 pôsobil v jednej z firemných divízií v USA a následne sa stal prezidentom a konateľom Software602 Slovakia až do októbra 2004. Pred nástupom do funkcie splnomocnenca bol pol roka poradcom ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.