Finančná gramotnosť je slabá

Článok prinášame v spolupráci s časopisom Investor

Investor**** - sprievodca vo svete financií v aprílovom čísle prináša:
Čo si myslia o garantovaných produktoch predstavitelia jednotlivých správcovských spoločností. Sú garantované produkty naozaj bez rizika? Kam s peniazmi? Čo je výhodnejšie? Investor prináša porovnanie najvýnosnejších podielových fondov?

Máte záujem o ukážkový výtlačok Investora zdarma? Kliknite SEM.

Finančná gramotnosť znamená schopnosť porozumieť základným finančným produktom, s ktorými sa bežne v živote stretávame a ktoré významne ovplyvňujú fungovanie našej rodiny. Nejde o žiadne exotické indexové certifikáty, ba dokonca ani podielové fondy či dlhopisy. Bez nich sa dá ako-tak zaobísť. Prakticky každý z nás má bežný účet v banke, životnú poistku či nejaký druh sporenia na dôchodok. Ale nie každý im rozumie.

USA: z finančnej gramotnosti štvorka

Ako to vyzerá s finančnou gramotnosťou v USA, o tom sa môžeme presvedčiť z prieskumu, ktorý na vzorke 1000 respondentov pravidelne robí ratingová spoločnosť Bankrate.

Spoločnosť sa pýta respondentov na 12 aktivít, ktoré sú podstatné z hľadiska manažmentu osobných financií. Respondenti mali najprv označiť dôležitosť jednotlivých aktivít, a potom uviesť, či ich naozaj vykonávali ako treba.

Odpovede sa bodovali v škále 0 – 100. Tí Američania, ktorí peniazom nielen rozumeli, ale sa o ne aj náležite starali, dostali hodnotenie „A“ (90 – 100 bodov). Hodnotenie „B“ získali za 80 – 89 bodov, „C“ za 70 – 79 bodov, „D“ za 60 – 69 bodov, „E“ za 50 – 59 bodov a „F“ za 40 – 49 bodov. Poslednú skupinu nemožno označiť inak ako za finančne negramotných. Priemerné hodnotenie za rok 2004 bolo „D“, čo na šesťbodovej stupnici znamená štvorku. To nemožno považovať za úspech.

Prieskum odhalil viaceré zaujímavé skutočnosti:

• Existuje veľký rozpor medzi tým, čo ľudia hovoria a robia. Napríklad 71 % respondentov považuje za veľmi dôležité mať núdzový fond pokrývajúci ich bežné trojmesačné výdavky. Ale len 44 % takýto fond naozaj má. Ešte väčší rozpor medzi teóriou a praxou sa ukazuje pri príprave závetu alebo hľadaní najlepšej hypotéky a životnej poistky.
• Existujú veľké rozdiely medzi finančne gramotnými a negramotnými ľuďmi. Finančne gramotní sú o niečo starší, majú takmer dvojnásobne vyšší príjem ako finančne negramotní. V oveľa väčšej miere sú ženatí/vydaté, majú deti a okrem toho aj kreditnú kartu a bežný účet v banke. Zaujímavé je, že vo finančnej gramotnosti nie sú veľké rozdiely medzi mužmi a ženami.
• Finančná gramotnosť sa určite vyplatí. Ak si niekto vezme typickú 30-ročnú hypotéku vo výške 150-tisíc dolárov s 5,95-percentnou úrokovou mierou, celkovo zaplatí 322 024 dolárov. Ale pri 6,80-percentnej úrokovej miere narastie celková výška hypotéky na 352 040 dolárov. Len na hypotéke ušetria finančne gramotní zhruba 30-tisíc dolárov alebo 9,5 % jej celkovej ceny. Okrem toho majú aj rýchlejší platový postup v zamestnaní.
• Finančne gramotní sa málokedy dostanú do dlhov. Napríklad len 6 % Američanov s hodnotením A a B prečerpá limit na kreditnej karte. V triede F je to 19 %.

Muži, ženy a peniaze

Neexistujú významnejšie rozdiely vo finančnej gramotnosti medzi mužmi a ženami. Ale to neznamená, že so svojimi peniazmi zaobchádzajú rovnako:

Vo všeobecnosti si muži viac uvedomujú finančné podmienky úverových produktov. Napríklad 21 % percent žien s hypotékou na krku priznalo, že nevedia, aký majú úrok. U mužov to nevedelo povedať len 11 %. Okrem toho 44 % žien priznalo, že dobre nerozumejú podmienkam hypotéky, kým u mužov to bolo len 33 %. Ženy však vôbec neboli finančné analfabetky. Tie, ktoré sa peniazom rozumeli, boli prešpekulovanejšie ako muži a platili menšiu priemernú úrokovú mieru (6,16 %) ako muži (6,32 %).

Ženy si boli viac vedomé svojej smrteľnosti ako muži a 44 % ich urobilo závet. Muži tak spravili len v 35 % prípadoch. Napriek rozšíreným predsudkom boli ženy pri nakupovaní šetrnejšie ako muži. Ženy mali v priemere tri kreditné karty, kým muži len dva a pol. No len 10 % žien podliehalo nákupným vrtochom a minulo z kreditnej karty viac, ako tam mali. Podiel rozhadzovačných mužov bol dvojnásobný. Okrem toho 58 % žien sa označilo za sporivé typy, kým u mužov to bolo len 49 %.

Problémy s kreditkami

Asi najľahšou cestou do dlhov je nerozvážne používanie kreditnej karty. S kreditnou kartou sa nakupuje možno až príliš ľahko. Hoci prakticky všetci vedia, že pri prečerpaní limitu budú platiť vysoké úroky, akosi im to nedochádza. Aj v prieskume Bankrate väčšina respondentov pripustila, že „celková výška dlhu na kreditných kartách je v USA vážny problém“. Tí istí ľudia sú však presvedčení, že tento problém sa týka niekoho iného. Aká je skutočnosť?

• 75 % Američanov tvrdí, že na kreditnú kartu kupujú len také veci, ktoré by zaplatili aj v hotovosti, keby ju mali pri sebe.
• 87 % Američanov hovorí, že dlh z kreditnej karty im nikdy nespôsobil vážne problémy v osobnom živote.

Američania vedia, že dlhy z kreditky sú veľmi nepríjemné, a treba ich zaplatiť čím skôr. 79 % z nich je presvedčených, že zaplatenie tohto dlhu je lepšou investíciou ako nákup akcií, dlhopisov a podielových fondov.

takýmto vysokým povedomím by malo byť s kreditnými kartami všetko v poriadku. Ale nie je:

• 27 % Američanov už malo problémy zaplatiť dlh z kreditnej karty.
• 23 % Američanov pripúšťa, že na kreditnej karte prečerpali limit.
• 13 % Američanov bolo pozadu s platením dlhu viac ako 30 dní a 11 % z nich sa dostalo za tento dlh k súdu.

Typickým príkladom nerozvážneho zaobchádzania s kreditnou kartou je 53-ročná Jeanie Levinsonová, úradníčka z kalifornského San Diega.

„Mala som osem kreditiek a naozaj som na ne nerobila žiadne veľké nákupy. Je však pravda, že som vždy minula niečo viac, ako som na tieto karty vložila. Keď mi koncom mesiaca prišli výpisy z účtu, len som sa divila, kde sa to tam vzalo? Veď som kupovala len položky tak za 20 dolárov. Ale 20 dolárov na kreditke nie je jednoducho 20 dolárov, ale vždy sa k tomu pridajú úroky a poplatky za finančné transakcie.“ Takto to išlo niekoľko rokov. Nakoniec sa dlh z kreditiek vyšplhal na 16-tisíc dolárov, z čoho väčšinu tvorili úroky.

„Vedela som už dlho, že mám problém. Ale nechcela som si ho priznať,“ hovorí Levinsonová. „Nedokázala som urobiť prvý krok – zrátať všetky dlhy a priznať si realitu.“

Levinsonovú nakoniec k tomuto kroku prinútila rodina a obsielka od súdu. Levinsonová zašla do neziskovej organizácie, ktorá sa zaoberá manažmentom nesplácaných spotrebných úverov. Tam jej vypracovali splátkový plán, pomocou ktorého potom splácala svoj dlh tri roky.

„Bola to najlepšia vec, akú som kedy urobila,“ hovorí dnes Levinsonová. „Naučila som sa kontrolovať, kde a za čo míňam svoje peniaze. A ako si mám vyberať, čo kúpim.“

Levinsonovej problém – odmietanie priznať si dlh – je pre Američanov typický. Je charakteristické, že väčšina Američanov by radšej povedala susedovi svoj vek, váhu a výšku hypotekárnej splátky ako výšku dlhov z kreditných kariet.

Ako ďalej vo finančnom vzdelávaní

Nedostatočná úroveň finančnej gramotnosti nie je len americkým problémom, ale celosvetovým a treba niečo s ňou robiť. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) pred niekoľkými rokmi odštartovala zaujímavú iniciatívu.

Na množiace sa sťažnosti o nízkom povedomí obyvateľstva o finančných produktoch reagovala zostavením komisie, ktorá má vypracovať princípy finančného vzdelávania. Nie, nepôjde o semináre pre bankárov alebo finančných poradcov pre boháčov. Pôjde o osnovy predmetu, ktorý by sa mal v nejakej podobe objaviť v každom členskom štáte OECD (teda aj u nás).

V jeho rámci by sa mali žiaci v odporúčanom veku 13 – 16 rokov oboznámiť so základnými princípmi manažmentu osobných financií. Práve ľudia na prahu dospelosti by sa mali naučiť, ako budú spravovať svoje peniaze ešte predtým, ako ich začnú zarábať a míňať. Sú na to prinajmenšom tri veľmi závažné dôvody:

Stúpa počet občanov, ktorí okrem štátnej penzie budú poberať aj dôchodok z alternatívnych zdrojov, napríklad dôchodkových fondov. Budú vedieť investovať rozumne?

Mnoho mladých ľudí má spotrebné úvery a kreditné karty. Narastá im dlh práve v čase, keď by si mali založiť rodinu a pomýšľať na vlastné bývanie.

Drvivá väčšina finančných transakcií sa dnes realizuje elektronicky. Napriek tomu existujú skupiny obyvateľstva, ktoré z rôznych príčin nemajú otvorený účet v banke. Sú preto vylúčené z mnohých finančných produktov, ktoré by im mohli byť potenciálne užitočné.

Faktom je, že ľudia peniazom rozumejú omnoho menej ako treba. Niekoľko príkladov z prieskumu OECD:

• V Japonsku 57 % občanov nechápe, ako fungujú finančné produkty vo všeobecnosti, 71 % nevie, ako používať akcie a dlhopisy a 29 % dokonca nevie nič o životných poistkách a penzijných plánoch.
• V USA si 25 % zamestnancov vôbec nesporí na dôchodok.
• V Austrálii 67 % respondentov prieskumu tvrdilo, že vie, čo je zložené úrokovanie. Ale pri predložení konkrétneho príkladu mu porozumelo len 28 %.

Štúdia OECD podčiarkuje význam finančného vzdelávania vo vyspelých krajinách. Vlády by mali svojim občanom vysvetliť, že finančné vzdelávanie nie je určené len pre investorov, ale pre každú rodinu, ktorá chce zaplatiť bývanie, vzdelanie pre deti a dôchodky pre rodičov. Okrem toho si treba uvedomiť, že ľudia v rozličných fázach života potrebujú rozdielne typy finančných produktov. Tomu musia zodpovedať aj vzdelávacie programy. Informácie v programoch musia navyše byť formulované jednoducho a zrozumiteľne, s minimom profesionálneho žargónu.

Na čele týchto iniciatív je už tradične Veľká Británia, ktorá má nielen veľké odvetvie finančných služieb, ale aj efektívny Úrad pre finančný trh (FSA). Ten sa nezaoberá len strážením bánk a brokerských firiem, ale aj vzdelávaním spotrebiteľov. FSA nedávno pripravil program finančného vzdelávanie pre 14– až 16-ročných, ktorý sa bude implementovať v 3200 stredných školách.

Kedy u nás?

Zbytočne by sme sa vysmievali finančne negramotným Američanom či Japoncom. Nie tak dávno státisíce našich občanov naleteli na „štvornásobne garantované 40-percentné úroky“ a celkom nedávno na „švajčiarske dôchodky“.

Na Slovensku nám prieskum finančnej gramotnosti chýba. Škoda, potrebovali by sme ho ako soľ. Po rokoch živorenia a šetrenia sa slovenskí spotrebitelia po hlave vrhli do mora hypoték a spotrebných úverov.

Banky si zatiaľ pochvaľujú ich splátkovú disciplínu a len málo dlžníkov má problémy zaplatiť úver a istinu. Ale nejasajme predčasne. Úverové produkty sú u nás v porovnaní so zahraničím málo rozšírené a zatiaľ oslovovali len vzdelanejšie a solventnejšie vrstvy. Agresívne ponuky bánk a spoločností núkajúcich splátkový predaj však zasahujú čoraz širšie vrstvy obyvateľstva.

Problémy s prečerpaním limitu na karte a nesplácaním spotrebných úverov sa nevyhnú ani Slovensku. Bude treba sa na ne pripraviť a zvyšovanie finančnej gramotnosti obyvateľstva je určite aktuálnou výzvou do budúcnosti.

Ďalšie informácie nájdete v časopise Investor.