Výroba potravín vynáša
Dva roky po vstupe do Európskej únie výroba potravín na Slovensku väčšine podnikateľov vynáša. Zmodernizovaný spracovateľský priemysel dosiahol vlani rekordný zisk vyše 4,5 miliardy korún, deväťkrát toľko, ako bol zisk farmárov.
Výnosnosť potravinárskych odvetví je však veľmi rozdielna – kolíše od polmiliardových ziskov až po stámiliónové straty.
Obdobie pred vstupom do únie, ale aj po ňom, poznačili obrovské investície. Za posledné tri roky dosiahli sumu vyše dvadsaťpäť miliárd korún. „V niektorých prípadoch šlo až o prehnane vysoké investície, vyvolané zbytočne tvrdou legislatívou,“ povedal podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Dušan Janíček.
Chýbajú peniaze na marketing
Najviac do modernizácie vložili mliekari a mäsiari – za posledné tri roky dovedna vyše osem miliárd korún. Kým mäsiarom sa už peniaze začínajú pomaly vracať – vlani dosiahli zisk 155 miliónov korún, mliekari sú už tretí rok v strate. Vlani klesla z hrozivých 686 miliónov korún na 426 miliónov. ,,Peniaze, ktoré pohltila modernizácia, chýbajú teraz podnikom, a to nielen mliekarenským, na podporu obchodných aktivít," hovorí Janíček.
Vstup do únie v prvom momente jednoznačne prospel cukrovarníckemu priemyslu. V roku 2004 dosiahli výrobcovia cukru rekordný zisk 1,5 miliardy korún. Medziročne sa tak zlepšil o 61 percent. Bol dôsledkom uplatnenia štedrého európskeho cukrového režimu. Vlani Brusel odštartoval radikálnu reformu. Odvetvie má síce ešte zisk, ale podľa údajov Slovenského cukrovarníckeho priemyslu sa scvrkol na 320 miliónov korún.
Z nápojárskeho priemyslu sa najlepšie darí výrobcom liehovín. V roku 2005 zaznamenali zisk vyše 437 miliónov korún, o polovicu viac, ako mali výrobcovia vína oslobodení od spotrebnej dane. Najmenší zisk dosiahli pivovary – len 52 miliónov korún. Súvisí s poklesom spotreby piva takmer o 15 litrov na hlavu za posledné dva roky. Združenie pivovarov a sladovní ho pripisuje dozvukom zvýšených spotrebných daní v predvstupovom roku 2003.
Vstup do únie umožnil slovenským výrobcom zvýšiť vývoz. V roku 2005 dosiahol hodnotu 44 miliárd korún a medziročne tak stúpol o 73 percent. Stále však nepokrýva dovozy, ktoré rastú oveľa rýchlejšie. Vlani bol rozdiel medzi vývozom a dovozom mínus 21,4 miliardy korún. V tomto smere slovenské potravinárstvo kopíruje české potravinové hospodárstvo. Vrátane toho, že vo vývozoch prevažuje surovina či poloprodukty nad finálnymi výrobkami, ktoré sa čoraz viac dovážajú v oboch krajinách.
K zákonu pribudne etický kódex
„Takáto situácia nás môže mrzieť, ale keď tu nebude efektívny potravinársky priemysel, potravinárstvo sa zredukuje na zopár európsky výkonných podnikov,“ povedal český agrárny ekonóm Tomáš Doucha. Pokiaľ neporastie efektívnosť a výkonnosť potravinárskych fabrík, čaká ich zánik.
Potravinári poukazujú na to, že ich výsledky mohli byť lepšie, keby nemuseli platiť rôzne zalistovacie poplatky a zľavy, ktoré si vynucujú obchodné reťazce. Vlani tak prišli podľa Janíčka o tri miliardy korún. Obchodníkov by mal skrotiť zmenený zákon o obchodných reťazcoch a tiež etický kódex.
„Zákon o reťazcoch už máme, len ho nikto v praxi nevyužíva,“ reagoval prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak. Poplatky a zľavy sú podľa neho všade vo svete súčasťou ceny. Predseda agrárnej komory Ivan Oravec však tvrdí, že za zákon o obchodných reťazcoch už lobujú potravinári aj v Rakúsku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Je to celoeurópsky a nielen slovenský problém.