Šéf Enronu dostal 24 rokov

Koncom mája uznala porota Skillinga po trojmesačnom pojednávaní vinného v 19 z 28 bodov obžaloby. Medzi nimi figuruje podvod, sprenevera, komplot, klamanie kontrolných orgánov a audítorov a nedovolené využívanie dôverných vnútropodnikových informácií pri predaji akcií koncernu (tzv. insider trading).

Ešte pred samotným vynesením rozsudku si mal Jeffrey Skilling vypočuť svedectvá poškodených zamestnancov a investorov v kauze bankrotu Enronu. Obete požadovali maximálny trest vyše 30 rokov a spravodlivé rozdelenie Skillingovho majetku medzi poškodených.

Mnohí zamestnanci Skillinga považujú za klamára. „Mal som 1,3 milióna dolárov a nakoniec som skončil s dvoma hodinkami ako zamestnaneckými cenami,“ sťažoval sa bývalý racovník Enronu Charles Prestwood. Skilling neprejavil žiadne emócie.

„Je mi to veľmi ľúto. Mal som priateľov, ktorí zomreli,“ zdôveril sa Skilling. Napriek povedanému po vynesení rozsudku vyhlásil, že sa necíti vinný ani v jednom z 19 trestných činov, za ktoré bol odsúdený. Sudca mu však odvetil: „Vaše zločiny odsúdili stovky, ak nie tisícky, ľudí na doživotný trest chudoby.“

Advokáti poškodených chápu, že Skilling nemá dosť peňazí, aby všetkých vyplatil. „Pousilujeme sa ale nájsť spôsoby skonfiškovania Skillingovho majetku, ktorý poslúži na odškodnenie,“ uviedli.

Hodnota Skillingovho majetku, ktorý sa dá odobrať, sa odhaduje na 66 miliónov dolárov vrátane jeho luxusnej vily a 50 miliónov dolárov v cenných papieroch.

Jeho právnik Dan Petrocelli požiadal sudcu, aby jeho klient mohol zaplatiť kauciu a zostať do rozhodnutia odvolacieho súdu, alebo aspoň do Dňa vďakyvzdania, na slobode. Sudca to odmietol. 52-ročný Skilling môže pred nástupom trestu, čo sa očakáva do troch mesiacov, zostať doma, ale s elektronickými putami na nohách.

História krachu

Enron vznikol v roku 1985, Kenneth Lay, ďalší prominent kauzy, bol jeho zakladateľom. V roku 1990 najal elitného absolventa Harvardu Jeffreyho Skillinga. Ten zase získal pre Enron Andrewa Fastowa, ktorý sa stal finančným riaditeľom spoločnosti.

Skillinga svedkovia obvinili zo zostavenia celého konceptu podvodov. Skilling údajne primäl Fastowa, aby v účtovne nevykazovaných transakciach skrýval dlhy a straty, a tým umelo navyšoval vykazované zisky, čím predvádzal investorom Enron v omnoho lepšom svetle, než firma skutočne bola.

Fastow sa priznal a spolupracoval s vyšetrovateľmi na usvedčení Laya a Skilligna, takže minulý mesiac za svoj podiel na podvodoch dostal neporovnateľne miernejší trest – len šesť rokov väzenia.

Skilling a Lay však tvrdili, že krízu dôvery Enronu spôsobil práve Fastow a niekoľko ďalších „darebných“ zamestnancov.

Podobne ako v ďalších nedávnych firemných škandáloch sa falšovaním účtovných výkazov manažéri snažili zvýšiť cenu akcií; to im vďaka programom akciových opcií vynášalo veľké zisky (mali právo na nákup akcií v budúcnosti za súčasnú cenu).

Práve Skilling, ktorý odstúpil len šesť mesiacov po tom, ako sa stal šéfom spoločnosti, v rokoch 2000 a 2001 predal akcie Enronu v hodnote až 63 miliónov dolárov.

Enron vyhlásil v decembri 2001 dovtedy najväčší firemný bankrot v histórii Spojených štátov, ktorý zakrátko nato prekonal telekomunikačný gigant Worldcom.

Dovtedy bol Enron jedným z najväčších dodávateľov energií v USA a v čase krachu mal koncern burzovú hodnotu 68 miliárd dolárov.

Ešte deň pred krachom stála akcia Enronu takmer 90 dolárov a po oznámení bankrotu mala sotva hodnotu papiera, na ktorom bola vytlačená.

Spoločnosť zamestnávala päťtisíc ľudí, ktorí prišli nielen o prácu, ale čiastočne aj o prostriedky odvedené do dôchodkových fondov, ktorých celková hodnota prekročila 2 miliardy dolárov.

Šéfa Worldcomu Skilling neprekonal

Za trestné činy spáchané v ekonomickej oblasti odsúdili na dlhší trest (25-ročný) len bývalého šéfa koncernu Worldcom Bernarda Ebbersa. Krachom firmy, ktorú viedol, prišli akcionári a zamestnanci o 11 miliárd dolárov.