Problémom je nezamestnanosť mladých
Nezamestnanosť medzi mladými od 15 do 24 rokov za uplynulé desaťročie vzrástla a s nárastom svetového obyvateľstva sa zrejme aj naďalej bude zvyšovať. Vyplýva to z údajov Medzinárodnej organizácie práce.
Miera nezamestnanosti v tejto skupine vlani stúpla na 13,5 % z 12,3 % v roku 1995, zatiaľ čo priemer u ľudí nad 24 rokov činil len 4,5 percenta.
Hoci je mladých len štvrtina z celkového počtu ľudí v produktívnom veku, zo svetového objemu nezamestnaných tvoria až 44 %.
„Napriek vyššiemu hospodárskemu rastu nie sú ekonomiky schopné vytvoriť dosť slušných pracovných miest,“ uvádza správa agentúry OSN. Jej autori podotýkajú, že vlády potom musia vydávať viac peňazí na boj so zločinom a drogami.
Ďalším problémom je zárobok. Vyše pätina pracujúcich mladých dostane za svoju prácu dennú odmenu pod dva doláre.
Z geografického hľadiska je situácia najhoršia v nepokojnom regióne na Blízkom východe a v severnej Afrike, kde miera nezamestnanosti mladých činí až 25,7 %. Nasleduje stredná a východná Európa kde je mládeže bez práce takmer pätina. Je to dokonca viac ako v chudobnej subsaharskej Afrike.
Naopak, najlepšia situácia je v Ázii – na juhu kontinentu vrátane Indie je nezamestnanosť medzi mladými na úrovni pod desiatimi percentami, v Číne je to dokonca len 7,8 %.
Slovensko trápia dlhodobo nezamestnaní
Hoci miera nezamestnanosti na Slovensku v posledných rokoch klesá, stále existujú ťažko zamestnateľné problémové skupiny. Okrem mládeže majú trhu práce ťažkosti aj ľudia, ktorí sú dlhodobo bez zamestnania. Ich podiel na aktívnej populácii (11,7 %) je na Slovensku najvyšší z celej Európskej únie.
Zo všetkých nezamestnaných je bez práce krátkodobo približne 140 000 ľudí, ale dlhodobo až 155 000, teda 53 % z celkového počtu.
V roku 2005 dosahovala miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku takmer 12 %, najbližšie za Slovenskom sa umiestnilo Poľsko s 10 %, Chorvátsko so 7 % a Bulharsko so 6 %. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti tento ukazovateľ síce od roku 2003 klesá, ale iba veľmi mierne v porovnaní s poklesom celkovej miery nezamestnanosti.
Riešením tohto problému by mali byť opatrenia aktívnej politiky trhu práce, uviedol prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník. Ide napríklad o rekvalifikačné kurzy alebo príspevky na aktivačnú činnosť.
Výdavky na sociálne dávky, teda pasívnu politiku trhu práce, boli v minulom roku okolo 40 miliárd Sk, zatiaľ čo na aktívne opatrenia sa vynaložilo iba 2,5 miliardy Sk, pripomenul Páleník.
V súčasnosti platné opatrenia aktívnej politiky trhu práce sú podľa podpredsedu Konfederácie odborových zväzov Eugena Škultétyho dobre napísané, horšie je to s ich realizáciou. „Tieto nástroje treba priebežne hodnotiť a optimalizovať ich vplyv na občanov,“ upozornil Škultéty.
Zamestnávatelia sú proti minimálnej mzde
Zástupca Republikovej únie zamestnávateľov Juraj Borguľa nie je veľkým zástancom uplatňovania aktívnej PTP. Podľa neho sú lepšie skôr plošné opatrenia, najmä úprava zamestnaneckých vzťahov v Zákonníku práce, ktorá má veľký vplyv na zamestnanosť.
Problémom v slovenskej legislatíve je minimálna mzda, z ktorej sa podľa neho stala chobotnica, keďže s ňou narába viac ako 40 zákonov. Stanovovanie jej výšky pritom nie je založené na analýzach, ale iba na politickom rozhodnutí, domnieva sa Borguľa.
Veľmi dôležitou oblasťou ovplyvňujúcou trh práce je školstvo. „Lepšia ako podpora pracovných miest je podpora škôl,“ pripomenul.