Slovenské diaľnice sa predražujú
Slovenské diaľnice sa oproti pôvodným cenám predražujú, tvrdí ministerstvo dopravy. Býva to aj kvôli dlhému obdobu od prípravy projektu po podpis zmlúv.
Podľa ministerstva dopravy sa výstavba diaľnic na Slovensku oproti pôvodným cenám predražuje. Napríklad úsek D1 HybeVažec vzrástol z pôvodnej zmluvnej ceny 3,5 miliardy Sk na 4,1 miliardy Sk.
„Príčiny sú aj v tom, že predinvestičné štúdie a projektová dokumentácia sa spracujú v určitom čase a do uzavretia zmlúv investičné náklady narastajú o infláciu. Chýba dôkladná príprava stavieb, problémy sú vo vydávaní stavebného povolenia, v získavaní stanovísk ministerstva životného prostredia, pri vykupovaní pozemkov pod diaľnice alebo technické zmeny počas výstavby určitého úseku diaľnice. Predražovanie diaľnic môže spôsobiť aj urýchľovanie ich výstavby, ktoré je závislé na kapacitách stavebných firiem,“ tvrdí riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák.
Cena diaľnice závisí od náročnosti stavby
V žilinskom výskumnom ústave porovnávajú aj výstavbu diaľnic na Slovensku voči ostatným krajinám. Podľa vedúceho sekcie výskumu a vývoja Františka Kocura je to dosť problematické. Všade sú iné geologické a geografické podmienky, ktoré určujú náročnosť stavby na mostné objekty alebo tunely.
„Napríklad v Českej republike kilometer diaľnic v priemere stojí v prepočte 718 miliónov Sk. Sú však aj úseky, kde je to na kilometer zhruba 370 miliónov Sk. V Poľsku sa jednotlivé investičné náklady pohybujú na úrovni 610 miliónov Sk. Pre porovnanie na úseku Sverepec – Vrtižer so 16 mostmi sa investičné náklady na kilometer predpokladajú 1,18 miliardy Sk. Na úseku Hričovské Podhradie – Strážov, kde je 21 mostov, stojí kilometer diaľnice 740 miliónov Sk,“ dodáva Kocur.
Slovensko zatiaľ nevyužilo PPP projekty
Podľa odborníkov z výskumného ústavu pri výstavbe dopravnej infraštruktúry v Európe sa dobre uplatňuje financovanie Public Private Partnership (PPP), čiže kombinácia verejných a súkromných investícií.
„V niektorých krajinách tento systém bol dobre implementovaný, inde musel zasiahnuť štát. Napríklad v Maďarsku projekty narazili na ťažkosti v dôsledku nevyvážených rizík. Množili sa sťažnosti na výšku mýta. Ťažké nákladné automobily začali využívať alternatívne trasy s negatívnym dosahom na životné prostredie a navyše zle bola nastavená makroekonomická prognóza. Tržby dosiahli iba 50 percent plánovanej hodnoty a projekt sa dostal do krízy,“ zdôrazňuje Palčák.
Na Slovensku sa formou PPP majú financovať úseky diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Ivachnová a Jánovce – Studenec v celkovej dĺžke 94 km. „Tender nebol vypísaný, pretože nie sú nastavené legislatívne podmienky pre takýto spôsob financovania,“ uzavrel Kocur.