Nová tvár v NBS chce pomôcť pri eure
Centrálna banka má za sebou hektický mesiac. Zelená pre ďalšie posilňovanie koruny zo strany európskych inštitúcií posunula kurz na úrovne, ktoré sa národnej banke nepáčia. Okrem dvoch intervencií sa prirýchle zhodnocovanie meny snaží brzdiť znižovaním úrokov.
Pri rozhodovaní o cene peňazí na Slovensku od marca môže v bankovej rade znieť názor ďalšieho bankára. Viliam Ostrožlík si do centrálnej banky priniesol takmer pätnásťročné skúsenosti z komerčného bankového sektora.
Ponuku guvernéra centrálnej banky Ivana Šramka stať sa členom bankovej rady NBS pridlho nezvažoval. "Argumenty boli jednoznačné a rozhodnutie padlo za krátky čas. Najdôležitejšie pre mňa bolo, byť pri zavádzaní eura,“ zdôvodňuje nastúpenie do národnej banky Ostrožlík. Verí, že európska mena nahradí slovenskú podľa plánu, v januári 2009.
K euru môže dopomôcť aj hlasovaním o úrokoch, ktoré ovplyvňujú rast cien aj kurz koruny. Zvyšovaním ceny peňazí centrálna banka dáva signál, že ľudia aj firmy by si mali financie šetriť. Naopak, nízke úroky znamenajú možnosť požičať si peniaze lacnejšie a míňať. To však môže zdvihnúť ceny.
Jednou z podmienok pre prijatie spoločnej európskej meny je pritom aj nízka inflácia. Kritérium pomalého rastu cien Slovensko podľa Ostrožlíka splní. "Domáce vplyvy sú pod kontrolou, najväčším rizikom zostáva zdraženie ropy či plynu a tiež nepredvídané posilnenie amerického dolára,“ myslí si bankár.
Posledné údaje štatistikov hovoria o najpomalšom zdražovaní za rok a pol. Otvárajú tak centrálnej banke dvere k postupnému znižovaniu sadzieb, ktoré sa do vstupu do eurozóny musia priblížiť k európskym úrokom. NBS tak môže pritvrdiť aj v boji proti prisilnej korune. Nižšie úročenie meny môže odlákať špekulantov.
Prvý krok urobila centrálna banka na konci marca, keď prvý raz po dvoch rokoch kľúčové sadzby znížila. O úrokoch už hlasoval aj Viliam Ostrožlík. Rozhodnutie znížiť sadzby považuje v súčasnej situácii za optimálne.
Bol aj pri posledných dvoch intervenciách, ktorými sa NBS snažila stopnúť posilňovanie slovenskej meny. Zásahy považuje za úspešné. „Na objektívne posúdenie ich dosahov je však potrebný dlhší časový úsek,“ podotýka.
Bankovníctvo jeho detským snom nebolo. Ako chlapec chcel byť po otcovi šofér sanitky, rodičia z neho chceli mať lekára. Nakoniec vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a dostal miesto vo VÚB.
Z platobného styku prešiel odborom analýz cez riadenie aktív a pasív až po šéfa treasury. V druhej najväčšej banke na Slovensku bol zapojený do jej ozdravovania a následnej privatizácie. Popri práci vyštudoval Katz Graduate School of Business pittsburskej univerzity, ktorá mu „z akademickej oblasti“ podľa vlastných slov dala najviac. "Boli sme prvý ročník a na Slovensko nám chodili prednášať najlepší profesori z univerzity, ktorí chceli spoznať našu krajinu,“ spomína 38-ročný Ostrožlík.
Po desiatich rokoch vo VÚB prijal ponuku od rakúskej Meinl Bank, prísť šéfovať do Banky Slovakia. Polročné odkladanie predaja najmenšej slovenskej banky Rakúšanom mu prišlo vhod. Čas totiž mohol tráviť s takmer ročným synom. Banku Slovakia premenil z univerzálnej na privátnu, presťahoval ju z Banskej Bystrice do hlavného mesta a zmenil jej názov na PrivatBanka.
V kariére mal podľa vlastných slov šťastie na šikovných ľudí a dobrý kolektív. Doteraz chodí každý týždeň hrávať futbal s bývalými kolegami. Prvé zamestnanie mu do cesty privialo aj manželku. Okrem futbalu, ktorý hráva od detstva, voľný čas venuje rodine.